Keď sa americký prezident J. F. Kennedy dozvedel, že Sovieti umiestňujú na Kube jadrové rakety, vyhlásil námornú blokádu Kuby. Pre Spojené štáty, Sovietsky zväz i celý svet získal niekoľko dní času, ktoré nakoniec odvrátili bezprostrednú hrozbu zničujúceho konfliktu. Blokádu vyhlásili Spojené štáty pred 45 rokmi, 22. októbra 1962.
Bol to súboj nervov a hra o slovíčka. Akékoľvek zle pochopené gesto či tvrdšie vyhlásenie mohlo vyvolať tretiu svetovú vojnu.
Pre väčšinu sveta sa jedna z najvážnejších konfrontácií studenej vojny začala až televíznym vystúpením prezidenta Kennedyho. V pondelok, 22. októbra 1962, o siedmej hodine večer, sa milióny Američanov dozvedeli, že Sovieti tajne rozmiestňujú na Kube rakety stredného doletu. Letecké snímky dokazovali, že budú mať čoskoro na dostrel nielen americké mestá New Orleans, Houston, St. Louis, či Washington, ale aj Mexiko City, Hudson Bay v Kanade či Limu v Peru.
„Karanténa“
V televíznom vystúpení preto Kennedy vyhlásil karanténu, čo bolo len nevojenské, a teda miernejšie označenie pre námornú blokádu. Americké lode a ponorky mali zastaviť všetky plavidlá, ktoré by na Kubu chceli doručiť zbrane. Ak Moskva rakety z ostrova nestiahne, budú nasledovať ďalšie kroky, povedal vtedy Kennendy.
Jeho vystúpenie počúvali cez rádio či z televízneho záznamu milióny ľudí na celom svete, spojenci Severoatlantickej aliancie (NATO) i vojská Varšavského paktu. V Moskve bola polnoc, keď v Kremli s obavami sledovali, či Spojené štáty neoznámia napadnutie Kuby.
Sovietsky vodca Nikita Chruščov do poslednej chvíle Američanom klamal. Pripustil, že vyzbrojuje Kubu, ale rakety s jadrovými hlavicami s doletom 1800 kilometrov zapieral.
Nepotopiť, odtiahnuť
Televízne vystúpenie si s prekvapením vypočuli i kapitáni amerických lodí na mori. Žiadne podrobné inštrukcie nedostali a zrazu bol osud sveta v ich rukách.
To, čo však námorníci počuli v televízii, bol rozkaz najvyššieho veliteľa ozbrojených síl. A rozkaz je rozkaz. „Boli sme pripravení robiť presne to, čo prezident povedal,“ spomína jeden z kapitánov Charles R. Calhoun.
Na blokáde 500 námorných míľ pred kubánskym pobrežím sa zúčastnilo 183 amerických lodí, medzi nimi 20 torpédoborcov, 579 lietadiel a viac ako 140-tisíc vojakov. Podrobnejšie inštrukcie o pravidlách blokády dostali až po jedenástej hodine večer: ak nákladná loď poruší blokádu, musia jej americké lode zabrániť manévrovať. Podľa možností ju netreba potopiť ani zabiť jej posádku. Treba ju odtiahnuť na Floridu.
Námorníci a kapitáni lodí boli v komplikovanej situácii. Museli plniť rozkazy, ale plniť ich s veľkou rozvahou, aby nedali zámienku na odvetu. Vtedajší minister obrany McNamara admirálovi Georgeovi Andersonovi pripomínal, aby Sovietov v žiadnom prípade neponižovali.
Prvá prehliadka
Prvá sovietska loď sa do uzatvoreného priestoru dostala 25. októbra o siedmej hodine ráno. Bol to tanker Bukurešť, ale jeho kapitán uistil Američanov, že má na palube len ropu. Američania sa vzdali prehliadky a loď opustili.
Už krátko po lodi Bukurešť sa do zóny dostala loď NDR s 1500 pasažiermi na palube. Američania sa museli rozhodnúť, či uveria, že sú tam turisti, alebo budú loď spriatelenú so Sovietmi podozrievať, že preváža expertov na rakety či vojakov. Aj tú nakoniec nechali ísť.
Prvá prehliadka lode, ktorá so sebou niesla najväčšie riziká, sa uskutočnila až v piatok 26. októbra o 7.50 ráno. Nebola to priamo sovietska loď, ale prenajal si ju Sovietsky zväz a plavila sa pod zástavou Libanonu. Loď s názvom Marucla sprevádzali sovietske ponorky a Chruščov hrozil, že vydá povel na boj.
Turecko za Kubu
Americké lode museli dokonca s cvičnou hlbinnou bombou prinútiť niektoré zo sovietskych ponoriek vynoriť sa na hladinu. Kedykoľvek sa mohla situácia vymknúť spod kontroly.
Dlho bolo verejným tajomstvom, že na ponorkách boli atómové torpéda. A dodnes nie je jasné, kto mohol vydať rozkaz použiť ich. Niektorí hovoria, že kapitán mohol konať len na priamy príkaz z Moskvy. Iní tvrdia, že v prípade výpadku komunikácie mohol vydať rozkaz kapitán sám. Osud sveta tak závisel od toho, či niektorému z kapitánov prasknú nervy.
Nestalo sa. Nikita Chruščov 28. októbra ustúpil a prisľúbil stiahnuť rakety z Kuby. Kennedy mu dal na oplátku slovo, že Kubu nenapadne a stiahne americké rakety z Turecka pod zámienkou, že sú už zastarané.
Na prahu vojny
Kubánska kríza ukázala, ako blízko stál svet na prahu nukleárnej vojny. Na východe i západe si začali uvedomovať riziká nekontrolovateľného zbrojenia a vojenskej rivality. V lete 1963 preto zaviedli „horúcu linku“ medzi Moskvou a Washingtonom. Spojené štáty, Veľká Británia a Sovietsky zväz sa potom dohodli na zákaze testov jadrových zbraní.
Necelý mesiac po vyhlásení karantény, 22. novembra, Spojené štáty ukončili blokádu ostrova, ktorá pomohla zažehnať najhoršiu konfrontáciu studenej vojny.
