Brusel/Štrasburg 23. októbra (TASR) - Výsledky minulotýždňového lisabonského summitu Európskej únie sú signálom, že Európska únia sa dokáže dohodnúť rýchlo aj v prípade problémov, uviedol dnes portugalský premiér José Sócrates počas prezentácie záverov summitu v pléne Európskeho parlamentu. Na summite európski lídri podporili novú tzv. reformnú zmluvu, ktorá nahradí stroskotanú euroústavu.
EÚ po šesťročnej kríze potrebovala podľa slov Sócratesa rýchlu dohodu a signál dôvery a obe tieto požiadavky sa splnili, takže sa únia môže obrátiť smerom k budúcnosti. Portugalský premiér pripomenul, že dohoda potvrdila správnosť metód i kalendára zvoleného portugalským predsedníctvom. Členské štáty prejavili vôľu a konštruktívnosť a medzivládna konferencia (IGC), ktorá zmluvu pripravovala, tak bola najkratšou spomedzi IGC zameraných na revíziu zmlúv EÚ.
"Išlo o veľmi zložité a náročné rokovania, ale Európa ich dokázala naplniť a splnila hlavný cieľ, ktorý mala - dospieť k zmluve, ktorá posilní EÚ ako globálneho ekonomického aktéra a vybaví ju efektívnejšími inštitucionálnymi podmienkami na to, aby mohla plniť svoje úlohy," uviedol šéf portugalskej vlády.
Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso pripomenul, že pred úniou stojí množstvo výziev zameraných na dosahovanie konkrétnych výsledkov, ktoré požadujú občania. Nová zmluva umožní zvýšiť akcieschopnosť únie a tiež jej súdržnosť v oblasti zahraničnej politiky. Barroso napriek spokojnosti priznal, že by bol radšej, ak by nebolo toľko výnimiek, ktoré si vybojovali niektoré krajiny.
Dve najväčšie parlamentné frakcie - konzervatívci a socialisti - zmluvu uvítali, kritika sa ozvala zo strany liberálov poukazujúcich okrem výnimiek aj na nedostatočnú transparentnosť. Podľa šéfa liberálov Grahama Watsona sa počas celého procesu konalo množstvo stretnutí za zatvorenými dverami. Zelení považujú výsledky za neuspokojivé a tvrdia, že nová zmluva prináša menej demokracie a viac zmätku. Podľa Nigela Faraga zastupujúceho Skupinu nezávislosť/demokracia je lisabonský summit a dohoda snahou "predať ľuďom inak zabalenú ústavu". Farage spolu so šéfom skupiny Nezávislosť-tradícia-suverenita Jeanom-Marie Le Penom požaduje tiež, aby sa zmluva ratifikovala prostredníctvom referend a nie v národných parlamentoch.
Slovenská europoslankyňa Irena Belohorská zastupujúca nezaradených poslancov konštatovala, že je potrebné prijať nový európsky dokument a nové pravidlá hry, nakoľko "tvar EÚ je v súčasnosti diametrálne odlišný od roku 1957". Kritizovala však skutočnosť, že na rozdiel od návrhu euroústavy je Charta základných práv obsahujúca všetky základné práva platné v členských krajinách len v dodatku k zmluve. V tej je však o charte zmienka, čo pre ňu znamená právnu moc.
"Veľmi ma mrzí, že sa síce hlásime k prísnemu dodržiavaniu zásad Charty OSN, ktorá sa týka ochrany ľudských práv, zahrnutie európskej charty základných práv ako súčasť zmluvy však odmietame," uviedla Belohorská.
Práve v tejto oblasti si Veľká Británia a Poľsko vybojovali výnimky, aby tak neboli zaviazané k právam, ktoré v daných krajinách nie sú v platnosti. V prípade Británie ide o sociálne práva, napríklad o široko definované právo na štrajk, Poľsko sa takto chce vyhnúť potrebe zmeny zákonov o rodine a morálke.
(spravodajkyňa TASR Monika Poláková) juh
