Liberálna opozičná strana Občianska platforma (PO) je zrejmým víťazom nedeľných parlamentných volieb v Poľsku, v ktorých získala 41 percent hlasov. Po spočítaní takmer troch štvrtín hlasov to v pondelok oznámila Ústredná volebná komisia.
Podľa zverejneného výsledku by mala PO získať 205 zo 460 kresiel v Sejme, dolnej komore poľského parlamentu. Konzervatívna strana Právo a spravodlivosť (PiS) premiéra Jaroslawa Kaczyńského sa umiestnila na druhom mieste so ziskom vyše 32 percent hlasov, z čoho pre ňu vychádza 166 kresiel.
Rekordná účasť
Podľa predbežných výsledkov päťpercentnú hranicu zvoliteľnosti prekonali iba dve ďalšie strany - Ľavica a demokrati (LiD) a Poľská ľudová strana (PSL). Trojkoalíciu LiD, ktorá združuje bývalých komunistov v Zväze demokratickej ľavice a aktivistov protikomunistickej Solidarity, podporilo 13 percent voličov, čo by jej malo vyniesť 52 kresiel. Podpora PSL dosiahla takmer 10 percent a strana by tak mala mať v Sejme okolo 36 poslancov. Bývalí koaliční partneri PiS - populistická Sebaobrana a krajne pravicová Liga poľských rodín - sa tentoraz do parlamentu nedostali, keďže podľa predbežných výsledkov získali iba 1,6 a 1,3 percenta hlasov.
V 100-člennom Senáte pripadlo PO 58 kresiel, zatiaľ čo PiS môže počítať s 35 a LiD s jedným. Do hornej komory tiež zvolili jedného nezávislého kandidáta. Volebná účasť dosiahla 55,3 percenta, čo je najviac od pádu poľského komunistického režimu v roku 1989. Podľa vyhlásenia volebnej komisie sa konečné výsledky očakávajú v utorok.
Liberáli chcú stiahnuť jednotky z Iraku
Víťazná PO prisľúbila stiahnutie poľských jednotiek z Iraku a zlepšenie vzťahov s ostatnými členskými štátmi Európskej únie. Líder liberálov Donald Tusk, ktorý je obdivovateľom bývalého amerického prezidenta Ronalda Reagana, plánuje "priviesť domov" z Iraku 900 poľských vojakov.
Tuskov prísľub je v Poľsku veľmi populárny. Prieskumy verejnej mienky totiž ukazujú, že až 80 percent Poliakov je proti vojenskej misii v Iraku. Analytici predpokladajú, že sa "poľská zahraničná politika od základov zmení". Očakáva sa, že PO posilní vzťahy s Európou na úkor Spojených štátov. "Európskeho ducha" občanov Poľska privítal v pondelok aj predseda Európskej komisie (EK) José Manuel Barroso. Uviedol to jeho hovorca Johannes Laitenberger.
Barroso "blahoželal Tuskovi k jeho volebnému úspechu a zdôraznil dôležitosť príspevku Poľska k Európskej únii a európskeho ducha Poliakov", uviedol Laitenberger. Šéf EK "vyjadril presvedčenie, že spolupráca s budúcou vládou bude plodná". Odchádzajúcu vládu, ktorej povesť v Európskej únii je problematická, Barroso verejne nekomentoval.
Nemecko dúfa v zlepšenie vzťahov
Po výmene poľskej vlády dúfa v zlepšenie vzťahov aj Nemecko. Nemecká vláda v pondelok vyzvala Poľsko, aby využilo príležitosť a upevnilo vzťahy medzi Varšavou a Berlínom. "Nemecká vláda sledovala voľby so záujmom," povedal hovorca nemeckej vlády Thomas Steg. "Máme veľký záujem na dobrých susedských vzťahoch s Poľskom a dúfame, že s ponukou na takýto dialóg príde aj nová poľská vláda vo Varšave pod vedením Donalda Tuska," dodal. Vzťahy medzi Berlínom a Varšavou, naštrbené od 2. svetovej vojny, sa ešte zhoršili za vlády bratov Kaczyńských, ktorí využívali historické krivdy na získanie popularity.
Zatiaľ čo poľskému prezidentovi Lechovi Kaczyńskému zostávajú do skončenia funkčného obdobia ešte tri roky, pôsobenie jeho brata Jaroslawa na čele vlády sa voľbami končí. Náhly koniec neobvyklého sústredenia moci v rukách Kaczyńských však zrejme prijmú s úľavou v mnohých európskych metropolách. Poľsko sa prejavilo na minulotýždňovom summite EÚ v Lisabone počas rokovaní o novej európskej zmluve, v ktorých si vynútilo ústupky pod hrozbou veta, ako neústupčivé. PO oznámila, že plánuje prijať Európsku chartu základných práv, ktorú doterajšia konzervatívna vláda počas rokovaní o novej zmluve EÚ ostro odmietala. "Bude to modernizujúca vláda a veľmi aktívne zapojená do EÚ. Zmení teda postoj Poľska k zmluve a bude dodržiavať chartu základných práv," povedal pre tlačovú agentúru AFP Jacek Saryusz-Wolski, ktorý je hlavným hovorcom PO v otázkach EÚ.
