Brusel 19. októbra (TASR) - Šesť rokov trvajúcu inštitucionálnu krízu sa podarilo ukončiť v noci nadnes európskym lídrom na neformálnom summite v Lisabone, kde sa dohodli na tzv. reformnej zmluve. Dokument nahradí pôvodne plánovanú euroústavu, ktorá sa ocitla v slepej uličke po stroskotaných referendách v Holandsku a Francúzsku.
Európski lídri sa do Lisabonu vrátia 13. decembra, aby zmluvu popísali. Ratifikačný proces sa musí ukončiť tak, aby zmluva vstúpila do platnosti do volieb do Európskeho parlamentu, ktoré sa budú konať v júni 2009.
Prinášame prehľad základných bodov novej zmluvy: NÁZOV, SYMBOLY
Nová zmluva zachováva veľkú časť euroústavy, upúšťa však od tohto označenia. Takisto sa vypúšťa zmienka o symboloch EÚ, ako je vlajka či hymna. Na týchto požiadavkách trvalo viacero členských krajín, ktoré tvrdili, že v opačnom prípade by mala EÚ imidž superštátu. INŠTITÚCIE
Vznikne nový post šéfa Európskej rady, ktorého si zvolia európski lídri na obdobie 2,5 roka s možnosťou obnovenia mandátu na jedno ďalšie funkčného obdobie. Nahradí sa tým terajší postup, keď každého pol roka predsedá Európskej rade iný politik.
Prestane platiť princíp, podľa ktorého má každá krajina v Európskej komisii jedného komisára. Dôjde teda k redukcii počtu členov, pričom vyberať sa bude na základe rotačného systému.
Európsky parlament sa bude môcť viac zapájať do procesu spolurozhodovania pri schvaľovaní európskych zákonov. Europarlament bude mať od roku 2009 namiesto terajších 785 len 750 kresiel plus kreslo predsedu.
Vytvára sa nový post šéfa európskej diplomacie, ktorý sa však z rovnakých dôvodov ako v prípade symbolov, nebude volať minister, ale vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné otázky a bezpečnostnú politiku. Tento post obsadí Javier Solana, ktorý sa zároveň stane podpredsedom Európskej komisie. Do jeho kompetencií bude spadať aj rezort, ktorý v súčasnosti riadi komisárka pre vonkajšie vzťahy Benita Ferrerová-Waldnerová. PROCES ROZHODOVANIA
Do roku 2014 bude platiť terajší systém rozdelenia hlasov podľa dohody z Nice, potom až do roku 2017 bude prechodné obdobie, v ktorom bude možné požiadať o pokračovanie pravidiel z Nice a následne sa prejde na systém dvojitej väčšiny predpokladaný euroústavou. To znamená, že každý štát bude mať jeden hlas a rozhodnutia sa budú prijímať so súhlasom najmenej 55 percent členských štátov únie, ktoré zároveň tvoria najmenej 65 percent populácie EÚ.
Poľsko si presadilo možnosť aplikácie tzv. ioanninského kompromisu, ktorý však nebude súčasťou zmluvy, ale bude sa o ňom zmieňovať protokol. Tento mechanizmus umožňuje krajinám, ktoré nemôžu dať dokopy blokujúcu menšinu, presadiť dočasný odklad rozhodnutia, pričom sa medzitým vyvíjajú snahy o nájdenie uspokojivého riešenia.
Nová zmluva bude znamenať, že zoznam oblasti, kde sa prijímajú rozhodnutia kvalifikovanou väčšinou namiesto jednohlasného princípu, sa značne rozšíri, čím by sa mal zjednodušiť proces rozhodovania. Vzhľadom na to, že únia má 27 členov, je totiž často problematické dospieť k jednomyseľnému rozhodnutiu. V zahraničnej a bezpečnostnej politike sa uchováva jednohlasnosť. Británia si vybojovala výnimku, na základe ktorej sa bude môcť rozhodnúť, v akých otázkach z oblasti spravodlivosti a vnútra zostane mimo rozhodovania na európskej úrovni. POSTAVENIE NÁRODNÝCH PARLAMENTOV
Na základe dohody dôjde k posilneniu pozície národných parlamentov. PRENOS KOMPETENCIÍ
Bude platiť princíp spätného prenosu kompetencií, čo znamená možnosť presúvať právomoci nielen z národnej na únijnú úroveň, ale aj z Bruselu naspäť na národné orgány.
(spravodajkyňa TASR Monika Poláková) bar
