LISABON 19. októbra (SITA/AFP) - Dohoda na texte novej reformnej zmluvy Európskej únie ukončila obdobie "hĺbania bez skutkov" o európskych inštitúciách, no pred lídrami stoja náročné existenčné otázky o šírke budúcej integrácie a ďalšom rozširovaní. "Od doby po eure a rozširovaní nemá Európska únia viac obrovských projektov," povedal Dominik Hierlemann, expert na EÚ z nemeckej Bertelsmannovej nadácie. "Zmluvu nechajme stranou, (EÚ) potrebuje jasnú stratégiu, s ktorou sa jej občania stotožnia," dodal Hierlemann. "V súčasnosti máme dve konfliktné a nezlučiteľné stratégie: Britov, ktorí obmedzujú EÚ na veľkú zónu voľného obchodu a tými, ktorí si želajú väčšiu politickú integráciu."
Reformná zmluva, ktorú európski lídri schválili v piatok ráno v Lisabone, zefektívni rozhodovanie v únii od najväčšieho rozšírenia európskeho bloku v roku 2004 a tohtoročného vstupu Bulharska a Rumunska. V nasledujúcom období bude Európa riešiť návrh Francúzska, ktorý podporuje aj Berlín, na založenie "rady múdrych", ktorá by mala uvažovať o budúcnosti pre Európu pred pristúpením k ďalším novým projektom. Sporných otázok nie je málo; začínajú sa problémom kam až majú siahať hranice EÚ. Túto otázku stelesňuje najmä žiadosť Turecka o vstup do únie. Nemecko a Francúzsko preferujú privilegované členstvo, hoci prístupové rokovania sa aj napriek problémom začali už v roku 2005. Turecko však nie je jediná krajina, ktorá nastoľuje otázky o smere budúceho rozširovania. "Členstvo Turecka v EÚ by podnietilo vstup takých krajín ako Ukrajina, Rusko a Moldavsko, ktorých vstup by z únie urobil neovládateľný celok a miesto bez kohézie," povedal nedávno bývalý eurokomisár Fritz Bolkestein.
Myšlienka na založenie rady múdrych nemá medzi členskými štátmi univerzálnu podporu, pretože mnohí odborníci na EÚ tvrdia, že tento krok podnieti novú vlnu introspektívneho pozorovania, ktoré bude podobné obdobiu reflexie po odmietnutí euroústavy. Rakúsky kancelár Alfred Gusenbauer povedal, že zmluva schválená v Lisabone je "maximum, ktoré môžeme v súčasnosti urobiť pre integráciu a spoluprácu v Európe". Nádejou pre zástancov rozsiahlejšej integrácie je viacrýchlostná Európa, v ktorej niektoré krajiny spolupracujú v určitých oblastiach na užšej báze. Príkladom je euro a schengenská zóna. "Členské štáty sa budú chcieť čoraz viac integrovať v niektorých oblastiach", ako je obrana a zahraničná politika, boj proti terorizmu alebo energetika, predpovedá šéf Schumanovej nadácie Jean-Dominique Giuliani.
