BRATISLAVA 19. októbra (SITA) - V Poľsku sa v nedeľu uskutočnia predčasné parlamentné voľby. V prieskumoch si udržiava mierny náskok Občianska Platforma (PO) opozičného lídra Donalda Tuska nad vládnucou stranou Právo a spravodlivosť (PiS) dvojičiek Kaczyńských. Obom stranám vyjadruje podporu okolo 30 až 40 percent voličov. 5-percentné kvórum na vstup do parlamentu by podľa prieskumu prekonali iba dve ďalšie strany: Ľavica a Demokrati (LiD), združenie ľavicových a centristických strán vedené bývalým prezidentom Aleksandrom Kwasniewským s viac ako 10 percentami, a Poľská ľudová strana (PLS) s asi 7-percentnou podporou.
Strana právo a spravodlivosť zvíťazila vo voľbách v roku 2005, no nemala dostatok hlasov na samostatné vládnutie. Výsledkom bola slabá menšinová vláda a neskôr koalícia s populistami a krajnou pravicou, ktorá vzbudila vlnu znepokojenia v zahraničí i medzi domácim obyvateľstvom. V atmosfére pretrvávajúcej krízy poľský parlament v septembri odhlasoval svoje rozpustenie, čím umožnil uskutočnenie predčasných volieb dva roky pred koncom funkčného obdobia.
PiS vo volebnej kampani poukazuje na rastúcu ekonomiku, protikorupčný program a obhajobu národných záujmov, opozícia naopak kritizuje prejavy zneužívania moci a prehnaný euroskepticizmus, ktorý podľa nej krajinu poškodil na medzinárodnej scéne. Podľa väčšiny pozorovateľov voľby pravdepodobne neprinesú zásadnú zmenu pomeru síl medzi vládou a nejednotnou opozíciou a vytvorenie stabilnej vládnej väčšiny preto považujú za skôr nepravdepodobné. Isté je, že PiS si aj v prípade volebnej prehry udrží silný vplyv na poľskú politickú scénu, a to cez osobu prezidenta Lecha Kaczyńského, ktorý zotrvá v úrade do roku 2010.
Konzervatívna PiS zvíťazila pred dvoma rokmi s programom boja proti korupcii a očistenia verejného života od starých komunistických štruktúr. Prakticky od začiatku čelia obvineniam zo strany menších koaličných partnerov a opozície, ktorí jej vyčítali snahy o totálnu kontrolu štátu a zneužívanie tajných služieb v boji s politickými protivníkmi. Pre obvinenie z korupcie musel v júli vládu opustiť predseda populistickej strany Sebaobrana a minister poľnohospodárstva Andrzej Lepper. O mesiac na to vládu opustil minister vnútra Janusz Kaczmarek, čo premiér Kaczyński rovnako zdôvodňoval korupčným správaním.
Posledný korupčný škandál otriasol Poľskom v utorok, keď Poľská protikorupčná polícia (CBA) zverejnila
nahrávku telefonického rozhovoru, v ktorom politička opozičnej PO žiada úplatok za sprostredkovanie obchodu s pozemkami. Poslankyňu Beatu Sawickú zadržala polícia 1. októbra, keď preberala finančný obnos od agentov CBA, ktorí predstierali, že sú podnikatelia. Na ďalší deň ju vyhodili z PO a odstránili z kandidátnej listiny pre októbrové voľby. Opozičná strana označila načasovanie zverejnenia nahrávky tesne pred voľbami za manipuláciu a CBA obvinila zo zasahovania do volebnej kampane, v ktorej sa PO "priveľmi darí".
PiS zasa krátko pred voľbami poškodil bývalý premiér Kazimierz Marcinkiewicz, keď vo štvrtok oznámil, že opustil rady vládnej strany. Marcinkiewiczov list s dátumom 2. septembra zverejnil pravicovo orientovaný denník Dziennik. Obľúbený politik v ňom svoju bývalú stranu obviňoval z nominovania osôb lojálnych strane do lukratívnych postov v štátnych spoločnostiach a vyjadril znechutenia z vnútrostraníckych bojov. Premiér Kaczyński, ktorý je známy aj pre svoj neotesaný politický štýl, následne svojho predchodcu obvinil z úmyselného poškodenia strany s poznámkou, že v jeho prípade strata funkcie viedla aj k strate dôstojnosti.
