V Rusku sa začali diskusie o ďalšom osude tela V. I. Lenina. Zásadnými pre otázku (ne)presťahovania múmie budú názory Rusov a prezidenta Vladimira Putina.
Kam s mumifikovaným telom vodcu svetového proletariátu V. I. Lenina? Podľa Kremľa o tom nemôže rozhodnúť nikto iný, než ľud.
Ako povedal minulý týždeň vedúci prezidentskej správy Vladimir Kožin, ktorý má na starosti Červené námestie aj so slávnym mauzóleom, až keď 80 percent Rusov vyhlási, že nechce na hlavnom námestí krajiny cintorín, bude možné Lenina premiestniť medzi bežných nebožtíkov.
Nepokaziť experiment
Lenže zdá sa, že voskovo bledý Lenin bude strašiť pionierov aj zahraničných návštevníkov Moskvy večne. Ako uviedol fond „Verejnej mienky“, pochovanie Lenina na cintoríne podporuje 46 percent Rusov. Tých, ktorí telo chcú ponechať v centre metropole na večné časy, je 29 percent. Ale len časť z nich sú skalní obdivovatelia Lenina. Tí sa naozaj úprimne desia, že sa nebudú môcť klaňať každý rok pred skleneným sarkofágom, pod ktorým sa belie strnulá tvár komunistického vodcu.
Ostatní zástancovia mauzólea sa prikláňajú k vedcom – taký experiment sa hneď tak zopakovať nepodarí. Telo sa darí uchovať už viac ako osemdesiat rokov a je potrebné vyskúšať, ako dlho sa ešte nepokazí.
Najdôležitejší je však v Rusku názor vodcu. Prezident Vladimir Putin sa po nástupe do najvyššej funkcie nijako zvlášť do pochovávania svojho dávneho predchodcu nehrnul.
Z hrobu, teda z mauzólea, každý rok 9. mája prijíma vojenské prehliadky na počesť víťazstva nad fašizmom a je otázka, odkiaľ by mal taký pekný výhľad na celé námestie, keby mu mramorovú hrobku zlikvidovali.
Nepatrí do studenej zeme
A tak argumentoval tým, že „mnohí ľudia v Rusku spájajú s menom Lenina celý svoj život“. Pre nich by bolo podľa Putina veľmi kruté vynášať telo z mauzólea a zakopávať ho do studenej zeme. „Mohli by si myslieť, že sa celý život klaňali nejakým falošným hodnotám, a žili teda zbytočne,“ povedal vydesene Putin a ani si asi neuvedomil, akú veľkú pravdu predniesol.
Časom sa však aj názor prezidenta vyvíjal. Dnes pripúšťa, že ako sa bude meniť „mentalita hlavných skupín ruského obyvateľstva“, môže sa začať diskutovať aj o likvidácii hrobky na Červenom námestí.
Naostatok, už v roku 1924, keď Lenin umrel, ho odmietali vystavovať jeho najbližší – žena Nadežda Krupská a brat Dmitrij Uljanov. Lenže Putin má možno s mauzóleom svoje plány. Veď do dôchodku sa ešte nechystá. A z čoho iného, než z mramorovej hrobky, by v budúcnosti hovoril k svojmu ľudu?
