Washington 18. októbra (TASR) - Problémy Arktídy sa postupne zväčšujú vzhľadom na stúpajúce teploty, keď kríky začínajú kolonizovať tundru a meniť tak výskyt živočíšnych druhov a klímu, uviedli vedci.
Plocha pokrytá zamrznutou morskou vodou sa ďalej zmenšuje, počet sobov na mnohých miestach klesá a permafrost sa rozpúšťa, uvádza sa v tohtoročnej aktualizácii správy Stav Arktídy, ktorá vyšla v stredu.
Vedci očakávali, že polárne regióny začnú ako prvé pociťovať dôsledky globálneho otepľovania. Zimné aj jarné teploty boli nadpriemerné na celom území Arktídy, povedal James Overland z Národného centra pre výskum oceánov a atmosféry (NOAA). Je to nezvyklé a zdá sa, že ide o prvý signál globálneho otepľovania, povedal Overland agentúre Reuters.
Morský ľad je tento rok o 23 percent menší než pri meraniach v roku 2005 a o 39 percent menší než je priemer, uviedla Jacqueline A. Richter-Mengeová z inštitútu Cold Regions Research v americkom štáte New Hampshire. Poznamenala, že množstvo staršieho ľadu v Arktíde sa významne zmenšilo a pret je viac náchylný na zmeny.
Vladimir E. Romanovsky z Geofyzického inštitútu z univerzity na Aljaške v meste Fairbanks povedal, že otepľovanie vplýva na permafrost na Sibíri, Aljaške a v iných regiónoch.
Táto podobnosť v inak veľmi rozdielnych regiónoch ukazuje, že zmeny nie sú miestneho charakteru, ale odohrávajú sa prinajmenšom na jednej celej pologuli, povedal Romanovsky.
Mike Gill z Cirkumpolárneho monitorovacieho programu pre biodiverzitu v Kanade povedal, že najväčší úbytok v počte sobov sa dotýka Kanady a častí Aljašky. Stáda sú citlivé na zmeny v životnom prostredí a niekedy majú problém migrovať počas meniacich sa podmienok. Mláďatá sa totiž rodia pred tým, než stádo prejde na nové pastviny a to spôsobuje väčšiu úmrtnosť týchto zvierat.
V tundre sa podľa Gilla začína rásť viac kríkov, čo spôsobuje zmeny vo výskyte živočíšnych druhov a zároveň pôsobí na zmeny klímy, pretože kríky absorbujú viac slnečného žiarenia.
