BRATISLAVA 18. októbra (SITA) - Šéfovia európskych vlád a štátov začnú vo štvrtok v Lisabone rokovať o novej európskej zmluve. Nový dokument je odpoveďou na neúspešný pokus EÚ v roku 2005 prijať európsku ústavu, ktorú v referende odmietli Francúzi a Holanďania. Zmluva má zároveň nahradiť Rímske zmluvy a Zmluvu o Európskej únii. Šéf Európskej komisie José Manuel Barroso v stredu pred odletom do portugalskej metropoly vyjadril presvedčenie, že sa lídri na dvojdňovom summite dohodnú.
Z nového dokumentu, ktorý má vojsť do dejín pod názvom Lisabonská zmluva, vypadlo slovo ústava, zmienka o európskej vlajke, o hymne, hesle a formulácia „Európskou menou je euro.“ Z pôvodného návrhu zostáva dva a pol ročné predsedníctvo únie namiesto súčasných šesťmesačných cyklov, zníženie počtu členov Európskej komisie na 17, rozšírenie hlasovacieho systému na ministerských radách podľa kvalifikovanej väčšiny a zvýšenie vplyvu Európskeho parlamentu.
Nový text, na ktorom od júla pracovala medzivládna konferencia (ICG), na žiadosť Paríža neobsahuje zmienku o „slobodnej a nefalšovanej konkurencii“. Dokument zároveň upravuje rozdelenie kompetencií medzi EÚ a členskými štátmi. Colná únia, obchod, konkurencia a menová politika sú výlučnými kompetenciami EÚ. Sociálna politika, vnútorný trh, energetika a výskum sú zdieľané s členskými štátmi.
EÚ bude mať vlastného ministra zahraničných vecí a s jeho vlastnou diplomatickou službou.
Naďalej zostáva v platnosti pôvodný návrh o petičnom práve. Milión európskych občanov má právo žiadať od Európskej komisie legislatívnu iniciatívu. V preambule zostáva odkaz na kultúrne, humanistické a náboženské dedičstvo Európy. Naopak, Európska charta základných práv nebude záväzná pre Veľkú Britániu, ktorá jej uplatnenie odmietla na júnovom summite. Nový text tiež nepotvrdzuje nadradenosť európskeho práva nad národným a odkazuje na rozhodnutia Európskeho súdneho dvora. Dokument posilňuje postavenie národných parlamentov v rozhodovacom procese. Namiesto súčasných šiestich týždňov budú národné parlamenty pri preskúmavaní európskych návrhov disponovať ôsmimi.
Pre kandidátov na vstup do EÚ naďalej platia politické Kodanské kritéria, no na žiadosť Holandska dokument dopĺňa, že „kritéria na vstup musia byť výsledkom dohody Európskej rady.“ Problematickým bodom zostáva hlasovanie. Nová dohoda ponecháva dvojitú väčšinu - 55 percent členských štátov, v ktorých žije 65 percent európskej populácie, no jej platnosť je odložená do roku 2014. Počas prechodného obdobia v rokoch 2014 -2017 budú môcť členské krajiny žiadať, aby sa o niektorých rozhodnutiach hlasovalo na základe súčasných pravidiel dohody z Nice. Navyše, takzvaný Ioaninský kompromis, ktorý vymedzuje blokačnú menšinu v Rade EÚ v rozmedzí 25–30 percent hlasov, umožňuje skupine štátov, ktoré sa k blokačnej menšine priblížia, žiadať, aby sa o spornej otázke ďalej rokovalo. Blokačná menšina je v súčasnej EÚ stanovená na 91 percent hlasov, ktoré sú potrebné, aby členské štáty v Rade nepodporili prejedávaný návrh.
Nový dokument by mal byť ratifikovaný do volieb do Európskeho parlamentu, ktoré sa uskutočnia na jar 2009. Vysoký predstaviteľ Európskej únie pre zahraničnú politiku Javier Solana v rozhovore pre víkendové vydanie denníka Le Monde vyhlásil, že „nová zmluva naštartuje európsku zahraničnú politiku.“
Poľský premiér Jaroslaw Kaczyński žiadal ešte minulý týždeň úpravy v Zmluve týkajúce sa Ioaninského kompromisu.“ Verím, že nás naši partneri vypočujú. Na 95 percent cítim, že Lisabon bude úspešný,“ vyhlásil minulý týždeň Kaczyński po stretnutí s francúzskym prezidentom Nicolasom Sarkozym.
Vetovaním dohody však po minulotýždňovom stretnutí so šéfom Európskej komisie Josém Manuelom Barrosom pohrozil britský premiér Gordon Brown. „Ak dôjde k prekročeniu červených línií, dokument nepodpíšeme,“ vyhlásil Brown, ktorý chce, aby bola požiadavka Veľkej Británie neprijať Európsku chartu základných práv plne rešpektovaná.
