Keď nablýskané biele limuzíny Saída Maksúda poskakujú po deravých uliciach Kábulu, ľudia na ne zízajú s vyvalenými očami.
Niektorým tieto dlhé, cudzokrajne vyzerajúce vozidlá pripomínajú lietadlá bez krídiel. Iní majiteľovi firmy, ktorá autá prenajíma, radia, aby ich rozdelil napoly a zarobil si tak dvojnásobok, píše internetová stránka BBC.
Prenajímanie limuzín sa každopádne v krajine akou je Afganistan, ktorá je známa násilím, a ktorej inflácia dosahuje dvojciferné hodnoty, zdá byť trúfalým spôsobom podnikania. Viac než polovica Afgancov žije v chudobe a minimálne 40 percent z nich je nezamestnaných. Ale Maksúdovej firme Shams Limousine, disponujúcej tromi ojazdenými limuzínami dovezenými z Los Angeles, sa zatiaľ v afganskej metropole očividne darí.
Vec nevídaná
Miestni obyvatelia si tieto luxusné vozy požičiavajú zväčša na svadby, niekedy ich využívajú firmy na prepravu významných biznismenov z letiska. Cena za desať hodín je 140 dolárov, čo podľa štyridsaťročného podnikateľa Maksúda nemá na svete obdoby.
„Najlacnejšia limuzína, ktorú si môžete požičať v USA, stojí okolo 150 dolárov na hodinu," hovorí Maksúd, ktorý si otvoril prvú a na dlho zrejme aj jedinú požičovňu limuzín v Kábule.
Svadobné dlžoby
Afgánci milujú zámožné svadby. V mestách rodiny zoženú peniaze a do usporiadaniu „tej pravej svadby" sú ochotné investovať až 30 000 dolárov. Ďalších desať rokov potom strávia splácaním dlhu.
„Svadba je najväčšia udalosť v živote Afganca a rodiny si ju chcú čo najviac užiť. Ja im len poskytujem jednu z možných atrakcií. Preto tiež na prevádzkovaní tejto služby nevidím nič nemorálneho," obhajuje svoje podnikanie Maksúd. „A dokedy sa budú svadby organizovať, dovtedy pôjdu obchody dobre," dodáva.
Verzia pre Afganistan - nealkoholický bar
Jeho limuzíny značky Lincoln majú DVD prehrávače, nealkoholický bar s prepychovými karafami a do uší vyhráva obľúbený iránsky pop. Počas letnej svadobnej sezóny sú všetky tri autá rezervované dlho dopredu. Počas svadobného dňa autá vyzdobia v kvetinárstve na kábulskej hlavnej triede a potom už môžu šoféri zamieriť po rozmlátených uliciach na miesto určenia.
Maksúd strávil mnoho rokov po sovietskej invázii do Afganistanu v zahraničí. V roku 1985 utiekol do pakistanského Péšaváru, kde jeho desaťčlenná rodina zotrvala dva roky, než sa mu podarilo dostať príbuzných do Nemecka. Pašerákom vtedy vraj zaplatil 40 000 dolárov.
V Nemecku žil až do roku 1992, získal aj tamojšie občianstvo a aj tam obchodoval s autami, oblečením a korením z Iránu. Ďalších desať rokov sa ako obchodník so starými nemeckými autami, s cestovinami a hrozienkami pohyboval medzi Moskvou, Beninom, Senegalom a Togom. Po návrate do Hamburgu v roku 2001 si otvoril reštauráciu, ale nakoniec ho vraj matka donútila k svadbe a k návratu do Afganistanu, kde si vzal svoju neter.
Novým hitom bude vraj džíp
S limuzínami začal podnikať pred dvoma rokmi. Chvíľu pátral na internete a potom odletel do Los Angeles. Kúpa so všetkými náležitosťami ho nakoniec vyšla na 70 000 dolárov a trvalo sedem mesiacov, než mu autá doručili loďou do Karáčí a odtiaľ po súši do Kábulu.
Vozidlá potom upravil v duchu afgánskych tradícií - dve čierne limuzíny nechal premaľovať na bielo a bar zmenil na nealkoholický. Limuzíny toho tiež musia podstatne viac vydržať, zatiaľ čo ich kapacita je osem pasažierov, pri svadobnej zábave sa do nich často namačká až 14 ľudí.
Návrat do Nemecka Maksúd neplánuje, pretože obchody vraj idú skvele. Plánuje naopak svoje podnikanie ďalej rozširovať kúpou džípu, ktorý by sa mal podľa neho stať v Kábule ďalším veľkým hitom.
Autor: zh, ČTK/BBC
