Týmto krokom chce vládnuca strana odvrátiť hrozbu napadnutia postavenia prezidenta Abdullaha Güla na súde.
Zmeny ústavy majú predovšetkým zaviesť priamu voľbu prezidenta občanmi namiesto doterajšej voľby v parlamente. Všeobecne sa očakáva, že voliči ich schvália, podľa prieskumov priamu voľbu hlavy štátu podporujú.
Güla zvolili poslanci v auguste na sedem rokov. Podľa niektorých právnych expertov by však v prípade schválenia ústavných zmien musel odstúpiť a znova sa uchádzať o svoj post. Doterajší návrh totiž priamo hovoril o tom, čo voliči si budú priamo vyberať 11. prezidenta Turecka, ktorým je práve Gül. Parlament dnes túto časť z návrhu vypustil.
Napriek tomu nie je jasné, či sa referendum vôbec uskutoční. Volebná komisia, ktorá má v tejto otázke posledné slovo, rovnako ako sekularistická opozícia vyjadrili nespokojnosť so zmenou textu referendovej otázky niekoľko týždňov po tom, ako Turci v zahraničí začali odovzdávať svoje hlasy.
K navrhovaným reformám ústavy patrí tiež skrátenie funkčného obdobia prezidenta na päť rokov a možnosť obnoviť ho na ďalších päť. Dosiaľ mohol prezident zastávať len jedno sedemročné funkčné obdobie. Skrátiť sa má aj pôsobnosť parlamentu z piatich na štyri roky.
Vládnuca Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP) premiéra Recepa Tayyipa Erdogana iniciovala tieto reformy po tom, ako vplyvná sekularistická elita zahŕňajúca armádnych generálov v máji úspešne zmarila prvý pokus zvoliť Güla za prezidenta v parlamente, kde má AKP jasnú prevahu. Sekularisti protestujú proti islamistickej minulosti Güla a tomu, že jeho manželka nosí moslimskú šatku. Obávajú sa, že sa pokúsi narušiť odluku štátu a cirkvi. Gül i Erdogan takéto obvinenia dôrazne popierajú.
