86-ročná obvinená vyhlásila, že sa necíti vinná, na súd však neprišla zo zdravotných dôvodov. "Týmto žiadam, aby sa hlavné pojednávanie uskutočnilo v mojej neprítomnosti, pretože pre svoj zdravotný stav sa nemôžem dostaviť na súd," prečítal odkaz obžalovanej predsedajúci sudca Petr Braun. Brožovej-Polednovej hrozí za vraždu až 15 rokov väzenia.
Političku Miladu Horákovú popravili v júni 1950 po vykonštruovanom verejnom procese v štýle sovietskych čistiek, v ktorom bola Brožová-Polednová prokurátorkou. Komunistický režim ju vybral, aby žena žalovala ženu. Horákovú obvinila zo sprisahania a velezrady. Horáková bola jedinou ženou popravenou počas komunistických procesov v 50. rokoch minulého storočia. Pred súdom sa spolu s Horákovou ocitlo aj niekoľko ďalších politikov nekomunistických strán. Obžalovaní mali pripravovať štátny prevrat, ktorý mal zvrhnúť režim, a prezrádzať zahraničným mocnostiam štátne tajomstvá. Troch spoluobžalovaných tiež
Ludmila Brožová-Polednová tvrdí, že vôbec necíti vinu. "Však vtedy bola studená vojna, životy padali na oboch stranách. Horáková priznala trestnú činnosť, zakladanie protivládnych skupín. Robila niečo, čo nemala," vyhlásila bývalá žalobkyňa. Hovorca pražskej štátnej prokuratúry Martin Omelka zase hovorí, že Polednová sa na procese aktívne podieľala, a preto by mala ísť do väzenia. "Nacisti Horákovú odsúdili za skutočný odboj na osem rokov. Komunisti ju za diskusný krúžok poslali na šibenicu," povedal. Dodal, že jedným z hlavných dôkazov proti žalobkyni je dokument, ktorý dokazuje, že o smrti Horákovej sa rozhodlo ešte pred procesom.
Prokuratúra podľa agentúry AFP v žalobe tvrdí, že "jediným cieľom procesu bolo popraviť obžalovaných". Brožová-Polednová podľa žaloby "konala v rozpore s vtedy platnou legislatívou a bola si vedomá, že rozhodnutie o vine a treste padlo už pred procesom".
