Viedeň. Benešove dekréty, ako aj tzv. zákon o amnestii z 8. mája 1946 predstavujú hrubé porušenie morálnych a právnych štandardov Európskej únie. Uvádza sa to v dnešnom spoločnom vyhlásení hovorcov štyroch rakúskych parlamentných strán pre problematiku vyhnaných, ktorým reagovali na spomínanú problematiku a najnovší vývoj okolo nej.
Signatári osobitne podčiarkli, že odsun a vyvlastnenie majetku sudetských Nemcov, ku ktorým došlo "na základe paušálneho a etnicky motivovaného odsúdenia, predstavujú neprávosť".
Po prvý raz sa na rakúskej politickej scéne podarilo dosiahnuť konsenzus v tejto otázke, čo hovorcovia akcentovali aj na tlačovej konferencii v priestoroch viedenského parlamentu. Napriek tomu sa však ukázalo, že sa zhodli len na najmenšom spoločnom menovateľovi.
Predstaviteľka vládnych sociálnych demokratov Katharina Pfefferová podčiarkla, že požadovať zrušenie Benešových dekrétov je nerealistické bez ohľadu na uhol pohľadu, z ktorého ich hodnotíme.
Jej kolegovia z radov opozičných pravicových strán FPÖ a BZÖ sa však vyslovili za odsúdenie týchto dokumentov zákonodarným zborom krajiny so zdôvodnením, že členské krajiny únie treba upozorniť na platnosť zákonov nerešpektujúcich humánny aspekt.
Slobodní chcú vyzvať prezidenta Rakúskej republiky Heinza Fischera i šéfku diplomacie alpskej republiky Ursulu Plassnikovú, aby zaujali jasný postoj k rezolúcii Národnej rady SR o nedotknuteľnosti Benešových dekrétov, ktorú rakúska FPÖ považuje za "úder do tváre všetkých vyhnaných".
"S určitosťou nechceme revanšizmus, ale dialóg s Českom a Slovenskom," vyhlásil pri tejto príležitosti príslušný hovorca rakúskych ľudovcov Norbert Kapeller, ktorý okrem iného dodal: O tragédiách a zločinoch by sa malo hovoriť otvorene a čestne.
Rakúski poslanci sa preto spoločne s kolegami z Maďarska mienia usilovať o kontakt s českými a slovenskými zákonodarcami. Dvojstranné pracovné skupiny existujú aj v prípade JE Temelín a tam fungujú veľmi dobre, pripomenul poslanec Rakúskej ľudovej strany (ÖVP).
Swoboda reagoval kriticky na vyhlásenie hovorcov parlamentných strán
Zmierenie a jasné odmietnutie akejkoľvek kolektívnej viny, ale súčasne aj dôrazne odmietavé stanovisko k všetkým pokusom o vytvorenie novej priepasti medzi Rakúskom a jeho susedmi. Tieto aspekty zdôraznil dnes rakúsky sociálnodemokratický europoslanec Hannes Swoboda v kritickej reakcii na spoločné vyhlásenie hovorcov štyroch rakúskych parlamentných strán k problematike Benešových dekrétov.
"Cieľom spoločného vyhlásenia v tejto otázke môže byť iba viesť dialóg a nie nadhodiť problémy, ktoré sú v rozpore s európskym duchom," konštatuje sa vo vyhlásení podpredsedu frakcie Strany európskych socialistov (PES), z ktorého citovala agentúra APA.
Hannes Swoboda pripomenul, že právni experti prišli v štúdii, ktorú pripravili pre Európsky parlament, k záveru, že Benešove dekréty síce nie sú zlučiteľné sú súčasným vnímaním práva, zároveň však konštatovali, že sa s nimi už nespájajú žiadne právne účinky.
Podľa jeho slov sa práve preto, na základe tohto posudku, zrušenie dekrétov nestalo podmienkou vstupu nových členských krajín do únie.
