Časť Slovákov by cudzincov bez práce deportovala

Slovensko patrí ku krajinám, ktoré dosiahli najhoršie hodnotenie svojej politiky na podporu integrácie imigrantov.

Slovensko patrí spolu s Rakúskom, Gréckom, Cyprom a Lotyšskom ku krajinám, ktoré dosiahli najhoršie hodnotenie svojej politiky na podporu integrácie imigrantov.

Vyplýva to zo štúdie, ktorú dnes v Bruseli prezentovala Britská rada na základe porovnania situácie v 25 členských krajinách EÚ (okrem Bulharska a Rumunska), Nórsku, Kanade a Švajčiarsku.

Sledovalo sa množstvo indikátorov patriacich do šiestich kategórií prístup k pracovnému trhu, získanie štatútu dlhodobého rezidenta, možnosť získania štátneho občianstva, umožnenie politickej angažovanosti, politika týkajúca sa zjednotenia rodín a antidiskriminačná politika.

Sme medzi najhoršími

Len Švédsko dosiahlo vo všetkých sledovaných kategóriách výsledky, ktoré umožňujú hodnotiť jeho politiku pre podporu integrácie ako priaznivú. SR získala rovnako ako Grécko 40 bodov, čo znamená štvrté až piate najhoršie hodnotenie.

Slovensko sa považuje skôr za krajinu tranzitu a cezhraničnej mobility než za cieľovú krajinu imigrantov. Podobne ako poľská aj slovenská vláda konštatujú, že kľúčovým problémom pre integráciu imigrantov je nedostatok ich záujmu usadiť sa v krajine.

Väčšina imigrantov žijúcich legálne na území SR musí čakať päť rokov na štatút dlhodobého rezidenta, pričom utečenci nemôžu do tohto obdobia zahrnúť dobu čakania na rozhodnutie o udelení azylu. Dlhodobí rezidenti majú na základe svojho štatútu len čiastočnú istotu, avšak môžu byť vyhostení, pričom štát nie je povinný brať do úvahy napríklad ich existujúce väzby so Slovenskom.

Migrantom sa u nás pracuje horšie

Hoci majú rovnaké práva ako Slováci čo sa týka zamestnania, zdravotníckej starostlivosti či sociálneho zabezpečenia, ich kvalifikácia a zručnosti nemajú rovnaké uznanie ako u slovenských občanov. SR tu získala 55 z celkového počtu 100 bodov, čím sa zaradila do stredu tabuľky.

Podobne (51 bodov) je na tom SR aj v kategórii skúmajúcej prístup na pracovný trh. Len migranti z radov dlhodobých rezidentov majú rovnaký prístup na pracovný trh ako občania EÚ, pre zriadenie vlastnej živnosti však musia migranti spĺňať osobitné kritériá, pričom chýba podpora zo strany integračných opatrení.

poradie	krajina	počet bodov	vstup na pracovný trh	usadenie sa s rodinou	dlhodobý pobyt	účasť na politickom živote	zisk občianstva	ochrana proti diskriminácii
1.	Švédsko	88	100	92	76	93	71	94
	EU-15	60	64	59	61	60	48	66
	EÚ-25	53	56	57	59	43	43	58
17.-18.	ČR	48	50	58	63	41	50	27
17.-18.	Maďarsko	48	40	50	50	29	36	85
21.-22.	Poľsko	44	25	66	67	14	45	46
24.-25.	SLOVENSKO	40	55	38	51	14	40	44
26.-27.	Rakúsko	39	45	34	55	34	22	42

ZDROJ: MIPEX (Celá tabuľka na konci článku)

Slovensko uznanie kvalifikácie neuľahčuje

Nemožno konštatovať, že by sa štát explicitne snažil podporovať ich pracovné zručnosti, znížiť ich nezamestnanosť či zlepšiť ich znalosť slovenského jazyka. Správa tiež kritizuje, že SR sa neusiluje o uľahčenie uznania ich kvalifikácie získanej v zahraničí.

Len 38 bodov pridelila správa Slovensku v oblasti práva na zjednotenie rodín. Migranti musia dokázať, že majú dostatočný príjem a vhodné ubytovanie pre príbuzných, pričom sa musia podrobiť hodnoteniu integrácie, ktorého obsah a kritériá sú kompletne v právomoci policajných orgánov. Tie môžu zamietnuť žiadosť bez toho, aby brali do úvahy osobnú situáciu rodiny.

Iba o dva body viac získalo Slovensko v hodnotení politiky týkajúcej sa získania štátneho občianstva. Väčšina migrantov musí mať predtým päť rokov štatút dlhodobého rezidenta, na ktorý sa čaká takisto päť rokov.

Chýba dvojité občianstvo pre deti migrantov

Nedostatky v legislatíve zapríčiňujú, že migranti nevedia, ako dlho môžu stráviť mimo Slovenska bez toho, aby neboli diskvalifikovaní. Čo sa týka dvojitého občianstva, má slovenská politika najlepšie hodnotenie spomedzi nových členských krajín. Správa však konštatuje, že lepšie výsledky by sa dosiahli, ak by na Slovensku narodené deti migrantov mali automaticky dvojité občianstvo.

Podpriemerné výsledky 44 bodov - má Slovensko aj v kategórii antidiskriminačnej politiky, kde by bolo vhodné, aby zákony explicitne trestali národnostnú diskrimináciu. Jej definície sa okrem toho aplikujú len na obmedzené oblasti.

Najhoršie hodnotenie 14 bodov - má SR v kategórii skúmajúcej možnosti zapojenia migrantov do politického života. Podľa štúdie Slovensko obmedzuje politické slobody migrantov, nezaručuje im žiadne práva na formovanie politických strán alebo na vstup do nich. Slovenské volebné právo by získalo lepšie hodnotenie, ak by každý rezident žijúci v krajine najmenej päť rokov - a nie len oficiálny dlhodobí rezident mohol hlasovať alebo kandidovať v komunálnych voľbách.

Slováci: Nezamestnaných treba deportovať

Hoci väčšina Slovákov pripúšťa, že etnická rozmanitosť obohacuje národnú kultúru a 60 percent súhlasí s tým, že by imigranti mali mať rovnaké sociálne práva, len 34 percent podporuje uľahčenie udeľovania slovenského občianstva.

Znamená to najnižšiu podporu tohto procesu po Cypre, Estónsku a Dánsku. Štvrtina Slovákov si myslí, že všetkých nezamestnaných legálnych rezidentov treba deportovať do krajiny pôvodu.

Slováci sú rozdelení v otázke, či by mali mať migranti právo priviesť si svoju rodinu a rovnako sú nejednotní aj v názore na to, či má cudzinec menšiu šancu nájsť si prácu a či sa robí dosť v boji proti akejkoľvek forme diskriminácie.

Frattini navrhuje modré knižky pre migrantov

Európsky komisár pre spravodlivosť, slobodu a bezpečnosť Franco Frattini chce navrhnúť Európskej komisii zavedenie európskych modrých kariet, akejsi obdoby amerických zelených kariet, ktoré by únia vydávala prisťahovalcom, o ktorých má sama záujem. "Zmyslom tohto návrhu je prilákať pracovníkov potrebných na zaplnenie konkrétnych dier" v jednotlivých oblastiach európskeho hospodárstva, vysvetlil Frattini. Komisár predloží svoj návrh komisii 23. októbra.

Frattini argumentuje, že zatiaľ čo z prisťahovalcov, ktorí prichádzajú do Európy, má len päť percent vysokoškolské vzdelanie, z prisťahovalcov, ktorých po zavedení systému zelených kariet prijímajú Spojené štáty, je to až 55 percent.

Modrá karta by podľa Frattiniho návrhu mala oprávňovať jej držiteľa najskôr k dvojročnému prechodnému pobytu na území jednej z členských krajín EÚ. Toto prechodné obdobie sa bude dať predlžovať vždy o ďalšie dva roky, po splnení istých predpokladov môže záujemca získať aj trvalý pobyt, plus právo pracovať aj v iných členských krajinách únie.

Palko migrantov nechce, obáva sa moslimov

Riešiť demografickú krízu dovozom pracovnej sily z mimoeurópskeho priestoru je omyl, povedal dnes na tlačovej besede poslanec za Kresťanskodemokratické hnutie Vladimír Palko. Reagoval tak na plán komisára EK Frattiniho.

„Je to šialenstvo, ktoré treba odmietnuť,“ zdôraznil Palko. Obáva sa, že pravdepodobne väčšina z migrantov by boli moslimovia, s ich integráciou má však problémy Európska únia už teraz. „Tým viac to nebude vedieť, keď ich bude viac,“ dodal s tým, že ak niekto príde do únie pracovať, s najväčšou pravdepodobnosťou z nej už neodíde.

Palko vidí ako riešenie v politike jednotlivých štátov EÚ, ktorá bude podporovať pôrodnosť. "Potrebujeme deti miesto migrantov," povedal.

poradie	krajina	počet bodov	vstup na pracovný trh	usadenie sa s rodinou	dlhodobý pobyt	účasť na politickom živote	zisk občianstva	ochrana proti diskriminácii
1.	Švédsko	88	100	92	76	93	71	94
2.	Portugalsko	79	90	84	67	79	69	87
3.	Belgicko	69	75	61	74	57	71	75
4.	Holandsko	68	70	59	66	80	51	81
5.-6.	Fínsko	67	70	68	65	81	44	75
5.-6.	Kanada	67	80	76	60	32	67	85
7.	Taliansko	65	85	79	67	55	33	69
8.	Nórsko	64	70	66	72	86	39	54
9.	Británia	63	60	61	67	46	62	81
10.	Španielsko	61	90	66	70	50	41	50
	EU-15	60	64	59	61	60	48	66
11.-13.	Slovinsko	55	60	71	63	15	41	79
11.-13.	Francúzsko	55	50	45	48	52	54	81
11.-13.	Luxembursko	55	45	50	48	84	45	56
	MIPEX 28	54	58	58	60	46	44	59
14.-15.	Nemecko	53	50	61	55	66	38	50
14.-15.	Írsko	53	50	50	39	59	62	58
	EÚ-25	53	56	57	59	43	43	58
16.	Švajčiarsko	50	75	43	51	55	44	33
17.-18.	ČR	48	50	58	63	41	50	27
17.-18.	Maďarsko	48	40	50	50	29	36	85
19.	Estónsko	46	75	61	61	30	26	23
20.	Litva	45	55	68	47	12	38	48
21.-22.	Poľsko	44	25	66	67	14	45	46
21.-22.	Dánsko	44	40	36	67	55	33	33
23.	Malta	41	30	66	65	19	29	38
24.-25.	SLOVENSKO	40	55	38	51	14	40	44
24.-25.	Grécko	40	40	41	60	14	25	58
26.-27.	Rakúsko	39	45	34	55	34	22	42
26.-27.	Cyprus	39	40	32	47	18	36	60
28.	Lotyšsko	30	20	42	51	11	25	33