Je len málo míľnikov v dejinách letectva, ktorých dosiahnutie v sebe skrývalo také veľké riziko, ako snaha o prekonanie rýchlosti zvuku. Podarilo sa to dva roky po skončení 2. svetovej vojny – 14. októbra 1947. Presne pred 60 rokmi.
V priebehu vojny dostala americká firma Bell zákazku na zostrojenie lietadla, ktoré by bolo schopné dosiahnuť zvukovú bariéru. Výsledkom bolo experimentálne lietadlo X-1 poháňané raketovým motorom a vybavené na to obdobie veľmi štíhlym krídlom a mimoriadne pevnou konštrukciou.
Lietadlo bolo na svete a chýbal už len vhodný pilot. Stal sa ním skúsený letec Charles „Chuck“ Yeager. Počas vojny mu oficiálne priznali zostrelenie 11,5 nemeckého lietadla.
Jednou z jeho obetí bolo aj nemecké prúdové lietadlo Me-262. Zostrelil ho na stíhačke P-51 Mustang. Kým obeť bola budúcnosťou letectva, Mustang bol vrcholom toho, čo mohli konštruktéri pri použití vrtuľových lietadiel poháňaných piestovými motormi dosiahnuť.
Čudné správanie lietadiel
Ich obmedzenia boli čoraz zjavnejšie. Piloti sa stále častejšie stretávali s čudným správaním svojich lietadiel, ktoré sa síce ešte ani zďaleka nepribližovali k hranici rýchlosti zvuku, ale napriek tomu sa už pri maximálnych rýchlostiach niekedy stávali len ťažko ovládateľnými.
Občas sa ich stroje po prekonaní kritickej rýchlosti vo vzduchu jednoducho rozpadli. To, samozrejme, neplatilo len pre vrtuľové lietadlá. Podobné problémy mali aj prvé prúdové stroje. Mohol za to spôsob, akým sa v tom čase lietadlá stavali. Konštruktéri vedeli len veľmi málo o tom, aké sily na ne pôsobia pri rýchlostiach blízkych rýchlosti zvuku.
Napriek dôkladnej príprave preto mali poniektorí pochybnosti, či je úloha splniteľná. Yeager to opísal v jednom z rozhovorov o dni, keď rekord padol: „Nevedeli sme, či vôbec niekedy prekonáme rýchlosť zvuku... Nevedeli sme, čo sa stane.“
Päť minút chodu
Na to, aby Bell X-1 mohol letieť, musel ho najskôr do výšky sedem kilometrov vyniesť upravený bombardér B-29. Tam sa X-1 odpútal a pilot zapol raketový motor.
Palivo mu stačilo maximálne na päť minút chodu (podľa niektorých zdrojov na tri minúty). To je čas, ktorý malo lietadlo na zrýchľovanie. Po vyhorení paliva pilot aj s lietadlom doplachtil na letisko.
Ako Yeager tvrdil, vôbec nevedel, že úspešný bude práve 14. október. Tobôž, keď si len pár dní predtým po páde z koňa dolámal niekoľko rebier. Let sa spočiatku ničím nevymykal z predchádzajúcich.
Mach 1,06
Všetko prebiehalo tak, ako vždy. Odpútanie sa od nosiča, naberanie rýchlosti, najskôr Mach 0,92 (Mach 1 - hranica rýchlosti zvuku), potom Mach 0,97.
Po chvíli Yeager na zem hlásil: „Niečo nie je s machmetrom v poriadku, zdá sa, že sa zbláznil, preskočil stupnicu.“ Machmeter bol totiž konštruovaný len na ukazovanie rýchlosti do Mach 1. Keď si toto hlásenie na zemi vypočuli, Yeager dostal odpoveď od jedného z členov tímu: „Osobne si myslím, že sa to práve stalo.“
Mal pravdu, Yeager bol vo výške 13 kilometrov a dosiahol práve 1,06 násobok rýchlosti zvuku, teda Mach 1,06. V danej výške to znamenalo 1127 kilometrov za hodinu.
Viac prvých
O rýchlosti technického rozvoja krátko po vojne svedčí aj osud Yeagera. S X-1 dosiahol už ďalší rok až 1,45 násobok rýchlosti zvuku. V roku 1953 ustanovil ďalší rekord, keď prekonal hranicu Mach 2,435.
Ako to už v takýchto prípadoch býva, aj na prvé pokorenie zvukovej bariéry je viac kandidátov. Spomína sa Nemec Hans Guido Mutke s Me-262 a 9. apríl 1945, ale aj 1. október 1947 a ďalší Američan George Welch, ktorý vraj bol úspešný dva týždne pred Yeagerom.
Tak či onak, program X-1 znamenal veľký prelom a aj vďaka nemu zo zvukovej bariéry prestal byť strašiak a dnes jej prekonanie nie je problém.
