Afganské dievčatá vytvorili prvý ženský boxerský tímv krajine. Chcú tak upozorniť svetna ponižujúce postavenie žien v Afganistane. Domavšak príliš veľkú podporu nemajú.
Dievčatá z krajiny, kde väčšina žien nesmie v živote byť videná iným mužom než svojím manželom, bratom, synom, bratancom či otcom, sa rozhodli vyrovnať mužom aspoň v športe. V Afganistane vzniká v histórii prvý národný tím žien – boxeriek.
Zatiaľ je v ňom pätnásť mladučkých Afganiek vo veku od 13 do 20 rokov. Ich cieľ je ambiciózny – chcú sa zúčastniť na olympiáde v roku 2012.
Počestná zábava pre ženy
Podľa agentúry EFE však dievčatám nejde ani tak o vrcholové športové úspechy, aj keď medaila by rozhodne potešila, ale o svojrázny boj za ženské práva. Týmto originálnym spôsobom chcú Afganky upozorniť svetovú verejnosť na ponižujúce postavenie žien v ich krajine.
Boj to bude tvrdý a možno pri ňom potečie aj krv. Už pri vytváraní tímu narazil tréner na niekoľko ťažkostí a prekážok. Skoro najväčšou boli rodičia a bratia, ktorí sa obávajú o povesť svojich dcér a sestier. Taká preborníčka v boxe sa vďaka svojmu koníčku nemusí totiž nikdy vydať. Tréner preto obchádzal jednotlivé rodiny a presviedčal hlavne otcov, akú počestnú zábavu si vybrali ich dcéry.
Box je v Afganistane veľmi obľúbený a populárny šport. Doteraz bol však výhradne mužskou doménou, ako naostatok väčšina športových disciplín. Boxovať vedel dobre napríklad aj slávny afganský vojvodca Ahmad Šáh Masúd a ďalší známi lídri. Ženy medzi nimi nikdy neboli. Donedávna mali dievčatá box a ďalšie podobné športy zakázané, pretože údajne islam nabáda ženu, aby bola zdržanlivá, skromná a nenápadná.
Plávanie a hádzaná
Za talibov dokonca ženy nemohli vôbec športovať. Jedným z dôvodov, prečo islamskí fundamentalisti zakazovali aj malým dievčatkám akékoľvek fyzické vypätie, bola panická, po veky zakorenená hrôza z náhodného pretrhnutia panenskej blany pri športovaní.
V Afganistane je taká nehoda doslova celoživotnou tragédiou a môže znamenať pre dievča aj smrť – pretože sa pre porušenú blanu nevydá, môže ju vlastný otec zniesť zo sveta, aby sa netrápila ako „stará panna“. Prakticky sa také prípady stávajú, ale len zriedkakedy.
Po páde režimu Talibanu v roku 2001 sa ženy začali zapájať do niektorých športových odvetví. Populárne je plávanie, samozrejme oddelené od mužov. Dievčatá napríklad hrajú aj hádzanú, ale nesmú trénovať či hrať zápas pred mužmi a v úbore urážajúcom a provokatívnom.
Afganci sa dlhé roky, po ktoré zúrila v ich krajine vojna, nezúčastňovali na olympiádach. V roku 1999 bol dokonca Afganistan vylúčený z Medzinárodného olympijského výboru pre politiku Talibanu, ktorému väčšina sveta vyhlásila bojkot.
Nijaké šortky
Po prvý raz sa na svetovej športovej aréne objavili afganskí reprezentanti zasa na olympijských hrách v roku 2004. Medzi afganskými mužmi boli aj dve ženy – Robina Mukimjar a Frejda Rechazí. Tie súťažili v jude a behu na 100 metrov. Doma museli predtým trénovať skoro tajne, a pretože tepláková súprava a už vôbec nie šortky, rozhodne nie sú tradičný ženský afganský odev, v takom úbore ich nesmel vidieť ani tréner.
Aj boxerky majú teda podobné problémy. Do čoho sa oblečú, až budú bojovať o svoje práva na olympiáde, nikto netuší. Trenírky a tielko to určite nebudú.
