Tvrdenie, že Jana z Arku (v Čechách pomenovaná aj Johanka z Arku) bola chudobná pastierka poverená Bohom zachrániť francúzske kráľovstvo, je mýtus veľmi vzdialený od skutočnosti.
NANCY. Na základe viac ako desaťročného výskumu to tvrdí Marcel Gay a Roger Senzig, autori novej francúzskej knihy Prípad Johanky z Arku.
Pochybné meno
Bludom podľa všetkého je už samotné meno tejto národnej hrdinky, pretože na žiadnom zo svojich 19 zachovaných listov neuviedla „z Arku“.
Pochybný je aj spomínaný pôvod. Údajná pastierka pri svojom procese v Rouene vyhlásila, že nikdy žiadne zvieratá nepásla. Bola výborná jazdkyňa na koni a podľa historických dokumentov ovládala francúzštinu kráľovského dvora, píšu Gay a Senzig. Spochybňujú aj okolnosti jej smrti. Legenda hovorí o tom, že Jana z Arku zomrela na hranici v roku 1431, lenže podľa knihy niekoľko dokumentov dokazuje jej prítomnosť v Metách, v Orléanse a na ďalších miestach po roku 1436.
„V 15. storočí sa ako dnes manipulovalo s verejnou mienkou. Jana z Arku bola prípadom tajnej diplomacie. Legenda je to krásna, ale skutočnosť je ešte krajšia,“ ubezpečuje Marcel Gay, ktorý je redaktorom francúzskeho denníka L'Est Républicain.
Jana z Orleansu
Autori sú s odvolaním sa na viaceré dokumenty presvedčení, že Jana z Arku sa v skutočnosti volala Jana z Orleansu a bola „psychologickou zbraňou“ francúzskeho kráľa, ktorý vtedy mal problémy s Angličanmi.
„Operáciu Panna“ vymyslela kráľova svokra Yolanda z Anjou. Spočívala vo vytvorení božieho posla, ktorý naháňal strach nepriateľom. Pasca dobre fungovala pri vojenských ťaženiach. Legendu popiera podľa autorov knihy aj to, že Jana sa podľa archiválií v roku 1436 vydala za Roberta z Armoises, a teda najneskôr v tom čase prestala byť pannou.
Jej mýtus bol oživený až koncom 19. storočia, keď Francúzsko po niekoľkých vojenských porážkach hľadalo nejakú „ikonu“. Jana z Arku sa tak stala symbolom základov republiky. V roku 1920 bola vyhlásená za svätú. Vo Francúzsku je považovaná za legendu a za patrónku krajiny.
Kniha Prípad Johanky z Arku vyšla až potom, keď začiatkom roka francúzski vedci preukázali, že údajné pozostatky tejto francúzskej národnej hrdinky sú v skutočnosti falzifikátom zostaveným z fragmentov egyptskej múmie. „Pozostatky“ sú uchované na zámku v Chinone na Loire. Má ísť o zostatky rebra a kože zmiešané s kúskami dreva a látkou, ktoré vraj boli pozbierané pod hranicou. Ako pozostatky z Arku boli prezentované v roku 1867.
Jednoduchá dedinčanka
Napríklad skúška s pomocou rádioaktívneho uhlíka 14 ukázala, že ostatky pochádzajú zo 6. až 3. storočia pred našim letopočtom. Na základe mikroskopického a chemického rozboru vedci zasa zistili, že rebro nebolo vystavené ohňu, ale napustené rastlinnou a minerálnou látkou čiernej farby používanou v starovekom Egypte.
Jana z Arku, údajná jednoduchá dedinčanka, narodená v roku 1412, svojím deklarovaným vizionárstvom a rozhovormi s Bohom privodila obrat v storočnej vojne medzi Francúzskom a Anglickom.
V roku 1430 bola zajatá spojencami Angličanov Burgunďanmi, predaná Angličanom, odsúdená pre kacírstvo a čarodejníctvo a 30. mája 1431 upálená v Rouene, ktorý vtedy ovládali Angličania. Na podnet kráľa Karola VII. bola v roku 1456 rehabilitovaná.
