Brusel 14. októbra (TASR) Poľsko má najdlhší a najproblematickejší zoznam požiadaviek týkajúcich sa novej reformnej zmluvy Európskej únie, ktorá je náhradou za odmietnutú euroústavu. Zmluvou sa budú zaoberať európski lídri na nadchádzajúcom summite v Lisabone, píše v najnovšom vydaní týždenník European Voice.
Varšava trvá na tom, aby tzv. ionninský kompromis, ktorý umožňuje malej skupine členských krajín dosiahnuť odklad rozhodnutí v Rade EÚ na rozumné obdobie, bol súčasťou zmluvy a nie len uvedený v deklarácii, tak ako to predpokladá terajšie znenie textu. Na ňom sa dohodli minulý týždeň v rámci medzivládnej konferencie (IGC) právni experti členských krajín.
Zo strany ostatných štátov EÚ však existujú obavy, že ak by sa vyhovelo tejto poľskej požiadavke, mohlo by to spôsobiť, že by sa využívanie ionninského mechanizmu stalo pravidlom. Poľsko si zmienku o ioanninskom mechanizme vybojovalo na júnovom summite, kde Varšava komplikovala dosiahnutie dohody, pretože nesúhlasila s novým systémom prijímania rozhodnutí, ktorý na rozdiel od terajšej situácie dáva Poľsku menšiu váhu. Ionninský mechanizmus bol teda ústupkom, ktorý urobili členské krajiny Varšave.
Ďalšou poľskou požiadavkou je zvýšenie počtu generálnych advokátov Európskeho súdneho dvora z terajších osem na desať či 11. Poľsko pritom chce mať svojho stáleho generálneho advokáta, tak ako ho má päť najväčších krajín únie. Zvyšné tri kreslá obsadzujú zástupcovia ostatných štátov podľa rotačného princípu. Túto požiadavku považujú viacerí za opodstatnenú, pretože pri rozšírení únie sa počet generálnych advokátov nezvyšoval.
Varšava takisto požaduje, aby sa rozhodnutia o pôžičkách Európskej investičnej banky prijímali aj naďalej jednomyseľne a nie kvalifikovanou väčšinou. Týmto si chce Varšava zaistiť možnosť vetovať únijné financovanie veľkých projektov v oblasti infraštruktury, ako napríklad baltský plynovod pre dodávky ruského plynu do Nemecka cez poľské územie.
Ďalším problematickým bodom je postavenie Európskej centrálnej banky (ECB). Jej šéf Jean-Calude Trichet požiadal o osobitnú zmienku o banke, ktorá by vyzdvihovala jej špeciálny štatút a chránila jej politickú nezávislosť. Trichet má síce podporu zo strany Luxemburska, Nemecka a Belgicka, no vzhľadom na jeho napäté vzťahy s francúzskym prezidentom Nicolasom Sarkozym európski lídri túto požiadavku pravdepodobne zamietnu, uzatvára European Voice.
(spravodajkyňa TASR Monika Poláková) hy
