Frankfurt nad Mohanom 14. októbra (TASR) - Cenu mieru Nemeckého knižného obchodu 2005 si dnes vo Frankfurte nad Mohanom prevzal izraelský historik a publicista Saul Friedländer (75).
V zdôvodnení ocenenia dotovaného sumou 25.000 eur porota zdôraznila dokumentaristickú precíznosť, štýlovú čistotu a autorskú spoluúčasť historikových diel.
Muž, pre ktorého sa životnou témou tak pracovne, ako aj súkromne stal holokaust, vyrastal v Prahe v nemecky hovoriacej rodine so židovskými koreňmi. Po okupácii metropoly na Vltave nemeckými vojskami ušla celá rodina do Francúzska, kde sa vtedy syn Pavel vďaka rodičom dostal do katolíckeho internátu.
Jeho predkov zadržali pri pokuse ilegálne prekročiť francúzsko-švajčiarske hranice, deportovali ich do Osvienčimu, kde sa ich životná púť skončila. Syn však vďaka falošnej identite pod menom Paul-Henri Ferland obdobie holokaustu prežil a až po skončení druhej svetovej vojny konvertoval na judaizmus, prijal meno Saul a v roku 1948 sa vysťahoval do Izraela.
Po štúdiu v Tel Avive a Paríži, pôsobil pedagogicky v Ženeve, Tel Avive i Los Angeles. Práve kalifornská metropola je dodnes zväčša jeho bydliskom. Jeho dvaja synovia žijú v Izraeli, dcéra v Berlíne, hlavnom meste krajiny, s ktorou laureát podľa vlastných slov nemá už napriek histórii žiadne problémy a pristupuje k nej, ako ku každej inej.
Saul Friedländer, ktorý 16 rokov venoval práci na rozsiahlom dvojdielnom opuse Das Dritte Reich und die Juden (Tretia ríša a židia), tvrdí, že on si tému holokaustu nezvolil, ale téma si našla jeho.
V tejto životnej práci sčasti vedome rezignoval na vedecký odstup od problematiky a chronologický sled udalostí narušil poznámkami denníkového charakteru, citátmi z listov, či spomienkami obetí.
Súčasťou jeho diela sú aj štúdie o úlohe cirkví v období holokaustu, o kulte smrti a nacistických gýčoch, či o beznádejnosti vysvetliť národnosocialistické Nemecko ako časť "normálnej" historickej periódy.
Ako sa už čerstvý laureát prestížneho ocenenia nechal počuť v predchádzajúcich dňoch, cenu, ktorú vníma ako veľkú poctu, nepreberie so zmiešanými pocitmi kvôli úzkej súvislosti s likvidáciou jeho blízkych, ale s akýmisi komplexnými pocitmi.
Laudátor, prezident Nadácie Alexander von Humboldta Wolfgang Frühwald vyzdvihol pri slávnostnom ceremoniáli vo frankfurtskom chráme Paulskirche význam spomínania na temnú kapitolu novodobých dejín. Samotný laureát namiesto ďakovného príhovoru čítal z listov jeho zavraždených blízkych.
Cenu mieru Nemeckého knižného obchodu udeľujú od roku 1950 osobnostiam, ktoré v oblastiach literatúry, vedy a umenia prispeli k uskutočneniu mierovej myšlienky. Medzi jej viac ako 50 doterajšími laureátmi figurujú napríklad Albert Schweitzer (1951), Hermann Hesse (1955), Carl Friedrich von Weizsäcker (1963), Astrid Lindgrenová (1978), Yehudi Menuhin (1979) i Václav Havel (1989).
V uplynulých rokoch cenu získali španielsky spisovateľ a politik Jorge Semprun (1994), nemecká orientalistka Annemarie Schimmelová (1995), peruánsky spisovateľ Mario Vargas Llosa (1996), jeho turecký kolega Yasar Kemal (1997), nemecký literát Martin Walser (1998), americký historik Fritz Stern (1999), alžírska spisovateľka a historička Asja Džebarová (2000), nemecký sociológ a filozof Jürgen Habermas (2001), nigérijský spisovateľ Chinua Achebe (2002), americká spisovateľka, kultúrna teoretička, publicistka Susan Sontagová (2003), maďarský spisovateľ Péter Esterházy (2004), turecký literát a medzičasom laureát Nobelovej ceny za literatúru Orhan Pamuk (2005) a vlani nemecký sociológ Wolf Lepenies.
