Oslo. Bývalý americký viceprezident Al Gore a Medzivládna komisia OSN pre klimatické zmeny (IPCC) sa dnes stali laureátmi Nobelovej ceny mieru za rok 2007.
Nórsky Nobelov výbor vyzdvihol ich úsilie o získavanie a rozširovanie poznatkov o ľudskými aktivitami spôsobovaných klimatických zmenách, ako aj vytvorenie základov boja proti hrozbám globálneho otepľovania.
Výbor zvolil Gora a IPCC za tohtoročných držiteľov prestížneho ocenenia spomedzi 181 kandidátov. Podelia sa o cenu dotovanú desiatimi miliónmi švédskych korún (1,54 milióna dolárov), ktorú im odovzdajú v Osle 10. decembra.
Gore, ktorý tento rok získal Oscara za dokumentárny film Nepríjemná pravda (An Inconvenient Truth) o hrozbách klimatických zmien, patril k favoritom na Nobelovu cenu mieru. Jej získanie pravdepodobne podporí silnejúce hlasy jeho stúpencov v USA za to, aby kandidoval za prezidenta v budúcoročných voľbách. Dosiaľ uvádzal, že to nemá v pláne.
"Jeho silné odhodlanie, ktoré sa odráža v politickej aktivite, prednáškach, filmoch a knihách, posilnilo boj proti klimatickým zmenám," uviedli členovia výboru v odôvodnení udelenia ceny. "Je pravdepodobne práve tým jednotlivcom, ktorý urobil najviac pre väčšie celosvetové pochopenie opatrení, ktoré musia byť prijaté."
Gore podľa výboru "bol dlho jedným z vedúcich ekologických politikov sveta" - téme globálneho otepľovania sa rozsiahlo venuje od odchodu z postu viceprezidenta v roku 2001.
IPCC dostalo cenu za dve desaťročia prípravy vedeckých správ, ktoré "vytvorili ešte širší informovaný konsenzus o spojení medzi ľudskými aktivitami a globálnym otepľovaním". Na práci komisie OSN vytvorenej v roku 1988 sa podieľa 2500 výskumníkov z vyše 130 krajín.
IPCC tento rok vydala správy dosiaľ najjasnejšie pripisujúce klimatické zmeny - od nárastu extrémov počasia po viac záplav - práve činnostiam človeka. Toto spojenie je podľa Nobelovho výboru čoraz viac uznávané aj kvôli úsiliu IPCC. V 80. rokoch sa zdalo byť "len zaujímavou hypotézou", no v 90. rokoch komisia predložila jasnejšie dôkazy na jej podporu a v posledných niekoľkých rokoch sa spojenia i dôsledky stali ešte evidentnejšími.
Gore i komisia OSN privítali získanie Nobelovej ceny za mier Al Gore sa cíti byť poctený tým, že dostal Nobelovu cenu za mier spolu s komisiou OSN pre klimatické zmeny. Ako dnes tiež uviedol, svoje finančné ocenenie daruje neziskovej organizácii.
"Táto cena má ešte väčší význam, pretože mám tú česť podeliť sa o ňu s Medzivládnou komisiou pre klimatické zmeny (IPCC) - poprednou svetovou vedeckou inštitúciou odhodlanou zvýšiť naše pochopenie klimatickej krízy - skupiny, ktorej členovia pracovali neúnavne a nezištne dlhé roky," vyhlásil Gore.
Gore chce darovať celý svoj podiel neziskovej organizácii Alliance for Climate Protection, ktorú zakladal. Podľa jeho vyhlásenia je cieľom organizácie zmeniť verejnú mienku v USA a po celom svete, pokiaľ ide o naliehavosť riešenie klimatickej krízy.
Predseda IPCC, indický vedec Rádžendra Pačaurí prijal správy o tohtoročnej Nobelovej cene za mier s "ohromením". Pripomenul však, že skutočným laureátom je vedecká komunita, ktorý prispieva k práci komisie OSN skúmajúcej klimatické zmeny.
"Nemôžem tomu uveriť, som ohromený, omráčený," povedal Pačaurí novinárom a spolupracovníkom vo svojej kancelárii v Naí Dillí po tom, ako mu telefonicky oznámili novinku. Keď sa ho opýtali, čo bude teraz robiť, odvetil, že si dopraje "dobrý spánok" po náročnom cestovaní.
Vyjadrenia Gora a Pačaurího tiež naznačili, že urovnali svoj niekdajší spor.
"Cítim sa byť poctený rozdelením sa tejto ceny s niekým významným ako je on," povedal Pačaurí pre nórsku televíziu TV2.
Pačaurího podporil americký prezident George W. Bush, keď ho v roku 2002 zvolili za predsedu IPCC. Gore proti indickému vedcovi namietal, pretože podľa neho len spomalí prácu komisie. Odsúdil ho dokonca v článku pre New York Times ako kandidáta známeho "jedovatými protiamerickými vyhláseniami", ktoré by mohli narušiť meno IPCC v Spojených štátoch.
Pačaurí reagoval listom kritizujúcim "hanlivé vyjadrenia" Gora, ktorý si podľa neho zjavne nestál za svojimi názormi. V prejave ešte v roku 1991 "sa zmieňoval o mojom 'odhodlaní', 'vízii' a 'oddanosti'", uviedol Ind.
Cena zvyšuje tlak na Gora, aby sa uchádzal o Biely dom Udelenie Nobelovej ceny mieru americkému demokratovi Alovi Gorovi zvyšuje tlak na bývalého viceprezidenta, aby sa - aj keď s oneskorením - začal uchádzať o prezidentský úrad. Jeho poradcovia však hovoria, že neprejavuje záujem o budúcoročné voľby.
Gore, ktorý v roku 2000 po opätovnom prepočítaní floridských hlasov tesne podľahol súčasnému prezidentovi Georgeovi W. Bushovi, získava v ostatných dňoch čoraz väčšiu podporu tisícok demokratických aktivistov, ktorí si želajú jeho vstup do volebného súboja.
Organizácia nazývaná draftgore.com je jednou z viacerých, ktoré sa snažia presvedčiť Gora, aby kandidoval. Skupina v stredu v novinách New York Times zverejnila celostránkový inzerát, ktorý označila za "otvorený list Gorovi".
"O demokratickú nomináciu sa uchádzajú mnohí dobrí a starostliví kandidáti. Žiaden z nich však nemá takú kombináciu skúsenosti, vízie, postavenia vo svete a politickej odvahy, ktorú by ste do tejto funkcie priniesli vy," uvádza sa v inzeráte.
Táto pozornosť ukazuje, ako ďaleko Gore priviedol svoje ťaženie s cieľom upriamiť pozornosť sveta na problém klimatických zmien svojim oscarovým filmom Nepresvedčivá pravda.
Gorova televízna sieť Current TV so sídlom v San Franciscu získala v septembri cenu Emmy za mimoriadny prínos v oblasti interaktívnej televíznej služby.
Po tom, čo na najvyššom súde prehral súboj o Biely dom, Gore len s problémami prekonával najtesnejšiu volebnú porážku v histórii USA. Na určitý čas sa presťahoval do Európy a chvíľu nosil bradu.
Svojho času považovaný za neobratného rečníka, teraz je ikonou popkultúry a šťastný so životom plným verejných vystúpení o klimatických zmenách, cestovania a pozíciami v radách korporácií.
V čase, keď sa USA zaoberajú s najviac otvoreným prezidentským súbojom za viac ako 50 rokov, bývalí poradcovia - napríklad Julia Paynehová, tvrdia - že Gore o politike veľa nehovorí. "Keď som sa s viceprezidentom rozprávala naposledy, hovorili sme o žiarovkách, nie o politike," uviedla Payneová.
Dlhoročný poradca Carter Eskew povedal, že s Gorom sa rozpráva asi raz za týždeň. "Nemyslím si, že bude kandidovať. V minulosti povedal, že technicky to nevylučuje. Ale môžem vám povedať, že ani v najmenšom nenaznačuje, že bude kandidovať".
Gorova hovorkyňa Kalee Kreiderová bola rozhodnejšia: "V roku 2008 nemá v úmysle kandidovať na prezidenta," povedala nedávno v Nashville, kde Gore žije.
To však nezastaví hnutie za Gorovu kandidatúru. Peter Ryder, aktivista z Cedar Rapids v Iowe, sa snaží presvedčiť Gora, aby kandidoval. Jeho skupina, Algore.org, plánuje na 11. novembra koncert s cieľom získať peniaze pre tieto snahy. Ryder tvrdí, že nikto z ostatných demokratov nemá taký kompletný balík ako Gore.
"Myslím si, že potrebujeme viac ako len dobrého prezidenta. Myslím si, že potrebujeme niekoho s potenciálom pre veľkosť. Al Gore, jeho racionálny prístup k otázkam a problémom a zrejme jeho práca v oblasti globálneho otepľovania ma priviedli k rozhodnutiu podporovať ho," povedal Ryder.
Aktivista Jim Tate zo Západnej Virgínie súhlasí. Vyslovil obavy, že demokratickú favoritku Hillary Clintonovú môže poraziť republikánsky kandidát, pretože bývalá prvá dáma "nesie so sebou príliš veľa batožiny".
Tate je tiež presvedčený, že Gore je osobou, ktorá môže "urobiť najviac pre našu krajinu a navrátiť zahraničnú politiku. Nemáme žiadnu zahraničnú politiku".
Zoznam laureátov Nobelových cien za mier Nobelovu cenu za mier považujú za najdôležitejšie politické vyznamenanie. Prestížne ocenenie získalo v rokoch 1901 až 2007 získalo 82 mužov, 12 žien a 20-krát medzinárodné organizácie, 19-krát Nobelovu cenu za mier neudelili, naposledy sa tak stalo v roku 1972.
Laureáti Nobelovej ceny za mier od roku 1970
1970 - Norman Ernest Borlaug (USA), vedec Za vypestovanie vysoko výnosných druhov pšenice
1971 - Willy Brandt (SRN), kancelár SRN, Iniciátor zbližovania sa SRN s NDR a ostatnými krajinami tzv. východného bloku
1972 (Finančná časť ceny bola vložená do osobitného fondu Nobelovej ceny mieru.)
1973 - Henry A. Kissinger (USA), bývalý minister zahraničných veci USA , Washington. Le Duc Tho (Vietnam), člen politbyra Obaja za zásluhy o mier vo Vietname v roku 1973.
1974 - Seán Mac Bride (Írsko), Prezident a zakladateľ organizácie Amnesty Internacional - Eisaku Sato (Japonsko), predseda japonskej vlády
1975 - Andrej Dmitrijevič Sacharov (ZSSR), jadrový fyzik bojovník za ľudské práva
1976 - Betty Williams a Mairead Corrigan (obaja Severné Írsko) Za prispenie k mierovému procesu v Severnom Írsku
1977 - Amnesty International Londýn, Veľká Británia.
1978 - Mohamed Anwar Al-sadat (Egypt), prezident Egyptskej Arabskej Republiky - Menachem Begin (Izrael), premiér Izraela Za mierové rokovania medzi Egyptom a Izraelom
1979 - matka Tereza (Albánsko - India) Popredná predstaviteľka kresťanských charitatívnych misii
1980 - Adolfo Perez Esquivel (Argentína), architekt, sochár, obhajca ľudských práv
1981 - Office of The United Nations High Commissioner for Refugees - UNHCR, Úrad vysokej komisárky OSN pre utečencov, Ženeva, Švajčiarsko
1982 - Alva Myrdalová (Švédsko), OSN - Alfonso García Robles (Mexiko), OSN Obaja za dlhoročnú činnosť na ženevskej konferencii o odzbrojení, kde boli zástupcami svojich krajín
1983 - Lech Walesa (Poľsko), vodca hnutia Solidarita, Za obhajobu ľudských práv
1984 - Desmond Mpilo Tutu (Južná Afrika), biskup z Johannesburgu Za boj proti apartheidu
1985 - kardiológovia Bernard Lown (USA) a Jevgenij Čazov (ZSSR), ktorí založili Medzinárodné združenie Lekári proti jadrovej vojne so sídlom v Bostone (USA)
1986 - Elie Wiesel (USA), spisovateľ, humanista, Predseda komisie vyšetrujúcej holokaust
1987 - Oscar Arias Sanchez (Kostarika), prezident Kostariky, Iniciátor mierového procesu v strednej Amerike
1988 - Mierové sily OSN
1989 - Tenzin Gjatso, 14. dalajláma (Tibet, po jeho okupácii v roku 1950 Čínou emigroval do Indie), duchovný a politický vodca tibetského ľudu. Ocenili ho za prínos k nenásilnému riešeniu konfliktu v Tibete
1990 - Michail Gorbačov (ZSSR - Rusko), posledný prezident ZSSR, Za prispenie k ukončeniu studenej vojny
1991 - Aung Schan Su Ťiová, (Barma, v súčasnosti Mjanmarsko), žena ktorá je najvýznamnejším opozičným predstaviteľom v tejto nedemokratickej krajine. Za obhajobu ľudských práv
1992 - Rigoberta Menchuová (Guatemala) Za boj za ľudské práva a rovnoprávnosť Indiánov
1993 - Nelson Mandela (Juhoafrická republika), vodca Afrického národného kongresu - Frederik de Klerk (Juhoafrická republika) Prezident Juhoafrickej republiky Obaja za mierové ukončenie apartheidu a vytvorenie základov pre novú demokratickú Južnú Afriku
1994 - Jásir Arafat (Predseda Organizácie za oslobodenie Palestíny) - Šimon Peres (Izrael), Minister zahraničných vecí Izraela. - Jicchak Rabin (Izrael), Premiér Izraela Všetci za prínos k mierovému procesu na Blízkom východe
1995 - Josef Rotblat, a jeho Pugwashské hnutie Za úsilie obmedziť úlohy jadrových zbraní v medzinárodnej politike a za ich úplný zákaz v budúcnosti
1996 - biskup Carlos Filipe Ximenes Belo, José Ramos-Horta (obaja za Východný Timor), mieroví aktivisti. Za ich prácu pre spravodlivé a pokojné vyriešenie konfliktu vo Východnom Timore.
1997 - ICBL - Medzinárodná organizácia pre zákaz nášľapných mín) - Jody Williams (USA) Za úsilie za zákaz a odstránenie nášľapných mín
1998 - John Hume a David Trimble (obaja Severné Írsko) Za úsilie nájsť mierové riešenie konfliktu v Severnom Írsku
1999 - DWB - Lekári bez hraníc, (Brusel, Belgicko).
2000 - Kim Te-džung (Kórejská republika) Za prácu na poli demokracie a obhajoby ľudských práv a za úsilie pri zmierovaní napätia medzi KĽDR a južnou Kóreou
2001 - OSN, New York (USA) - Kofi Annan (Ghana), generálny tajomník OSN Za dlhoročnú činnosť tejto najvýznamnejšej medzinárodnej organizácie
2002 - Jimmy Carter (USA), bývalý prezident USA Za desaťročia pretrvávajúce úsilie o hľadanie mierových riešení medzinárodných konfliktov, o posilnenie demokracie a ľudských práv a o pokrok hospodárskeho a sociálneho rozvoja.
2003 - Širin Ebadiová (Irán), právnička Za úsilie o demokraciu a dodržiavanie ľudských práv
2004 - Wangari Maathaiová - Keňa , politička Za angažovanosť v oblasti životného prostredia, ľudských práv a demokracie.
2005 - Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (IAEA) Viedeň, Rakúsko a jej generálny riaditeľ Muhammad Baradej - Egypt Za úsilie pri obmedzení šírenia jadrových zbraní.
2006 - Muhammad Júnus a banka Grameen - Bangladéš Za úsilie o ekonomický a sociálny rozvoj v krajine použitím inovatívnych ekonomických programov ako sú mikropôžičky.
2007 - Bývalý americký viceprezident Al Gore a Medzivládna komisia OSN pre klimatické zmeny (IPCC) za ich úsilie o získavanie a rozširovanie poznatkov o ľudskými aktivitami spôsobovaných klimatických zmenách, ako aj vytvorenie základov boja proti ich hrozbám.
Autor: mv
