Sarajevo 11. októbra (TASR) - Politickí lídri bosnianskych Srbov a Moslimov dnes odmietli najnovší návrh policajnej reformy, ktorá je životne dôležitá pre snahy o priblíženie k EÚ. V Sarajeve to oznámil vyslanec medzinárodného spoločenstva v Bosne, slovenský diplomat Miroslav Lajčák.
Politická dohoda o zlúčení policajných síl bosnianskej Srbskej republiky (RS) a moslimsko-chorvátskej federácie je podmienkou EÚ pre podpísanie stabilizačnej a asociačnej dohody (SAA) s balkánskou krajinou.
Po tom, čo v priebehu uplynulého mesiaca stroskotalo niekoľko pokusov o dosiahnutie dohody, politický blok bosnianskych Chorvátov predložil na stretnutí lídrov šiestich najsilnejších strán bosnianskeho parlamentu kompromisný návrh, ktorý však moslimskí aj srbskí lídri odmietli.
"Nemáme dohodu, nemáme šancu, nádej na dohodu, a nemáme šancu, že táto krajina ide smerom k Európe," povedal Lajčák po stretnutí. "Je to rozhodnutie politických lídrov, ktorí si myslia, že je lepšie odmietnuť dohodu, a toto je posolstvo, ktoré dnes Bosna a Hercegovina vyslala Európe," dodal Lajčák, ktorý má ako vysoký reprezentant medzinárodného spoločenstva právomoc rušiť a zavádzať zákony, ako aj odvolávať predstaviteľov považovaných za prekážku pre mierový proces.
"EÚ svoju časť práce vykonala, ja som vykonal svoju, a politici v Bosne a Hercegovine neurobili nič pre policajnú reformu," povedal Lajčák pesimisticky ešte pred stretnutím.
Na základe mierovej dohody z Daytonu, ktorá ukončila etnický konflikt z rokov 1992-95, je Bosna rozdelená na dve vysoko autonómne entity - srbskú a moslimsko-chorvátsku, pričom obe majú vlastné policajné sily. Moslimovia si želajú jednotnú políciu, Srbi si chcú udržať vlastnú.
Lajčák povedal, že súperiace tábory zostávajú na svojich doterajších pozíciách. Zároveň oznámil, že stanovil 15. október ako termín na dosiahnutie dohody. Jeden termín už vypršal 30. septembra.
"Záležitosť polície je skončená. Na tango treba dvoch," povedal Lajčák novinárom. Ako dodal, v pondelok odcestuje do Bruselu, kde bude o najnovšom vývoji informovať ministrov zahraničných vecí krajín EÚ. Tiež zopakoval svoje predchádzajúce varovanie, že Bosne bez dohody hrozí izolácia.
Vzhľadom na neschopnosť dosiahnuť dohodu Lajčák povedal, že ťažisko svojho pôsobenia v Bosne presunie z postu osobitného vyslanca EÚ na posti vysokého reprezentanta. Slovenský diplomati na posty nastúpil v júli. "Európska únia nie je pre mojich tunajších partnerov prioritou a ja sa tomu musím prispôsobiť," povedal.
Návrh chorvátskych strán mal byť kompromisom medzi pôvodným Lajčákovým návrhom a dohodou, ktorú krátko pred vypršaním septembrového termínu podpísali lídri Moslimov a Srbov, Haris Silajdžič a Milorad Dodik. Lajčák dohodu medzi Silajdžičom a Dodikom označil za nedostatočnú. Podľa chorvátskych lídrov by mali byť policajné sily koordinované a riadené na štátnej úrovni, pričom by sa zachovali policajné okresy v rámci hraníc existujúcich entít.
Bez podpisu SAA, prvého kroku k prípadnému členstvu v EÚ, sa Bosna zakrátko môže sťať jedinou balkánskou krajinou bez akejkoľvek oficiálnej zmluvy s úniou. Čierna Hora má SAA podpísať tento rok, Srbsko tiež verí v skorý podpis, ten však bude závisieť od hodnotiacej správy hlavnej prokurátorky haagskeho tribunálu OSN Carly del Ponte o spolupráci Belehradu.
