BRATISLAVA 11. októbra (SITA) - Zahraničný výbor Snemovne reprezentantov amerického Kongresu v stredu večer napriek varovaniu prezidenta Georgea W. Busha schválil rezolúciu o tureckej genocíde Arménov počas prvej svetovej vojny. Krátko pred hlasovaním Bush vyhlásil, že schválenie dokumentu by "vážne poškodilo vzťahy s kľúčovým spojencom v rámci NATO a v globálnej vojne proti terorizmu" ako aj americké snaženie na Blízkom východe. Proti rezolúcii ostro vystúpilo Turecko, ktorého premiér Recep Tayyip Erdogan uviedol, že ak zákon prejde, "USA pocítia zásadné zhoršenie vzťahov s mimoriadne dôležitým spojencom v regióne."
Schválenie dokumentu vo štvrtok odsúdil aj turecký prezident Abdullah Gül. "Toto neakceptovateľné rozhodnutie nemá platnosť a vážnosť pre turecký ľud. Nanešťastie niektorí politici v USA ignorujú výzvy pre spoločný cieľ a opäť obetovali veľké veci pre banálne hry na pôde domácej politiky," uviedol. Jeho arménsky partner Robert Kočarian v Bruseli po stretnutí s vysokým predstaviteľom EÚ pre zahraničnú politiku Javierom Solanom rezolúciu privítal a vyjadril presvedčenie, že proces povedie k plnému uznaniu genocídy Spojenými štátmi. Kočarian zároveň vyzval Turecko na rokovania o obnovení bilaterálnych vzťahov.
Arméni tvrdia, že v dôsledku deportácií a systematického vyvražďovania prišlo v Osmanskej ríši, predchodkyni dnešného Turecka, o život približne 1,5 milióna ich krajanov a požadujú, aby Turecko aj medzinárodné spoločenstvo uznali, že šlo o genocídu. Ankara obvinenia kategoricky odmieta. Tvrdí, že v zrážkach počas prvej svetovej vojny, keď arménske obyvateľstvo bojovalo za nezávislosť vo východnej Anatólii a pripojilo sa na stranu ruských jednotiek, zahynulo približne 300 tisíc Arménov a minimálne toľko Turkov.
Až 70 percent amerických nákladných lietadiel smerujúcich do Iraku prechádza cez Turecko, rovnako ako približne tretina pohonných látok pre americkú armádu v Iraku. "Prístup k leteckému priestoru ako aj cestám v Turecku by bol veľmi vážne ohrozený, keby bola rezolúcia schválená," povedal v stredu americký minister obrany Robert Gates. Členovia ľavicovej Strany pracujúcich pred veľvyslanectvom v Ankare skandovali protiamerické heslá. Skupina asi dvesto ľudí protestovala aj pred americkým konzulátom v Istanbule.
Americká administratíva sa teraz snaží zmierniť hnev Turecka a chce presvedčiť predstaviteľov demokratov, aby dokument nepredkladali na schválenie. Námestník ministerky zahraničia Nicolas Burns uviedol, že sa spojí s tureckým veľvyslancom vo Washingtone a šéfka diplomacie Condoleeza Riceová mala vo štvrtok hovoriť s predstaviteľmi Turecka. Podľa agentúry AP predloženie dokumentu v celej snemovni zatiaľ nie je úplne isté a závisí to od rozhodnutia jej predsedníčky Nancy Pelosiovej. Viacerí poslanci a senátori sa však domnievajú, že rezolúcia sa na rokovanie dostane a Snemovňa reprezentantov ju schváli.
Ankara dočasne stiahla z Washingtonu svojho veľvyslanca
Na protest proti stredajšej rezolúcii zahraničného výboru Snemovne reprezentantov amerického Kongresu, týkajúcej sa masakry vyše jedného milióna Arménov v rokoch 1915-17, Turecko dočasne stiahlo z Washingtonu svojho veľvyslanca. Oznámil to dnes večer hovorca tureckého ministerstva zahraničných vecí Levent Bilman.
Podľa tohto zdroja zostane šéf tureckej ambasády na území Turecka približne týždeň alebo desať dní, v rámci ktorých bude o zhoršenom vzťahu medzi Ankarou a Washingtonom hovoriť s viacerými poprednými politikmi.
