Josef Ressel bol mužom mnohých remesiel: vynálezca, technik, lesník, spisovateľ. Do histórie sa zapísal predovšetkým prvým použitím lodnej skrutky, umiestnenej na zadnej strane lode. Úspešne nahradila predtým používaný nestabilný kolesový pohonný mechanizmus a priniesla nevídaný rozvoj námornej paroplavby v 19. storočí. Ressel zomrel na maláriu pred 150 rokmi - 9. októbra 1857 v Ľubľane.
Resselovo meno je spojené s mnohými zaujímavými vynálezmi: valcový mlyn, prístroj na vylúhovanie farieb zo vzácnych drevín či zdokonalené gulôčkové ložisko, ktoré nebolo treba mazať.
Navrhol odvážny projekt pneumatického poštového spojenia medzi Viedňou a slovinskou Ľubľanou. Vinári mu vďačia za vynález lisu, ktorým preteká ich obľúbený mok, divadelníci za otočné javisko, lesníci za knihu Dejiny prímorských lesov.
Dnešní bojovníci proti globálnemu otepľovaniu ho nepochybne dodatočne ocenia za zalesnenie a zveľadenie vtedy zanedbanej prímorskej krasovej oblasti v Slovinsku.
Ressel s vynikajúcim prospechom vyštudoval delostreleckú a lesnícku školu a učil sa aj na univerzite vo Viedni; na štúdium mú udajne prispel samotný cisár, ktorého očaril Resselov kresliarsky talent.
V svojom prvom lesníckom zamestnaní v provinčnom Pleterjachu v Dolnej Krajine vypracoval mapy tamojších lesov a vybudoval v nich nové cesty. Jeho ďalšie návrhy na celkové zlepšenie lesného hospodárstva však narážali na nepriazeň nadriadených - asi im rušili pokojný spánok.
Skrutka patrí dozadu
Vynález lodnej skrutky nebol originálny, Ressel ju však ako prvý správne ocenil a umiestnil. Ešte v roku 1826 skúšal nový pohon na prove. Už o rok neskôr po rade výpočtov dospel k záveru, že najväčší výkon loď dosiahne so skrutkou na zadnej časti. Na to získal aj patent, žiaľ iba na dva roky, lebo na viac mu nestačili peniaze. Prvý raz chcel svoj vynález prakticky overiť 4. októbra 1829 v Terste na 21metrovom parníku Civetta, ktorý nechal postaviť taliansky podnikateľ Fontana. Úlohou parníka bolo doplávať k majáku a späť. Nový pohon skúšku síce vydržal, nevydržal však parný stroj, ktorý sa používal na pohon lodí iba krátko.
Parník sa rýchlosťou 11 kilometrov za hodinu k majáku síce prebojoval, tam však v stroji prasklo medené potrubie, a už sa nepohol z miesta. Úrady ďalšie skúšky zakázali - zdali sa im nebezpečné. Prípad mal pre Ressela zvlášť nemilú dohru, lebo nešťastný vynálezca musel uhradiť ešte aj súdne trovy po spore s Fontanom.
Paríž preňho nebol sladký
Hovorí sa sladký Paríž - lenže ako pre koho. Pri druhej skúške na francúzskej Seine v tom istom roku mal Ressel opäť smolu, ako toľkokrát v živote. Po skúsenostiach z Terstu najskôr pomáhal v Paríži niekoľko týždňov nielen pri montáži skrutky, ale aj pri úprave mechanizmu parného stroja.
Parník s Resselovou skrutkou úspešne zdolal pokojné vody Seiny, búrka sa rozpútala až potom. Francúzska tlač totiž uviedla ako vynálezcu právnika Malara, spoločníka dvoch parížskych továrnikov. Dôverčivý až naivný Ressel, ktorému bol svet právnických fínt vzdialený stovky námorných míľ, totiž svojim pomocníkom odovzdal celý projekt bez písomnej zmluvy, a tí zožali všetku slávu. Rozčarovanému Resselovi nezostalo iné, než Malara aspoň poriadne vyhrešiť.
Ressel mal smolu aj pri spolupráci s iným parížskym továrnikom, pre ktorého vylúhoval farbivá zo vzácnych drevín. Ten mu za originálnu tvorivú prácu zaplatil zopár deravých grošov.
Američania napravili britský omyl
Ressel, ktorý mal celý život hlboko do vrecka, sa márne usiloval o uznanie svojho prvenstva. Britská admiralita vypísanú odmenu na skrutku - 20–tisíc libier - rozdelila niekoľkým Angličanom. A tak sa zaznávaný vynálezca musel v roku 1840 dožiť ďalšieho sklamania.
Vtedy do terstského prístavu vplávala obdivovaná anglická loď s jeho vlastným vynálezom, a opäť pod iným menom. Patent tam získal v roku 1836 - teda desať rokov po Resselovi - Francis Smith.
Až po Resselovej smrti mu priznala Akadémia vied vo Washingtone nestranným rozhodnutím prvenstvo. Odvtedy je to tak, že Česi ho považujú za Čecha a Nemci za Nemca.
On sám sa považoval po celý život za Rakúšana. Nie náhodou preto z pomníka, ktorý mu vo Viedni šesť rokov po jeho smrti postavili, v poslednej chvíli odstránili slová o jeho českej národnosti. Rozhorčenie delegácie z jeho rodného mesta bolo obrovské. Tým skôr, že im vraj dôvod zásahu do nápisu vysvetlil popredný predstaviteľ Viedne Zelenka po česky.
Dôverčivý Ressel, ktorému bol svet právnických fínt vzdialený stovky námorných míľ, svojim pomocníkom odovzdal celý projekt bez písomnej zmluvy, a tí zožali všetku slávu.
