Bratislava 10. októbra (TASR) Bilaterálne slovensko-ukrajinské vzťahy sú štandardné a pragmatické. Ale pokiaľ ide o ambície Ukrajiny vstúpiť do EÚ a priblížiť sa k NATO, znie hlas Bratislavy menej angažovane než v minulosti.
V súvislosti s nadchádzajúcou návštevou prezidenta Ukrajiny Viktora Juščenka na Slovensku to v rozhovore pre TASR uviedol politológ Alexander Duleba zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.
Na jednej strane, máme novú vládu, a tá sa prihlásila k prioritám zahraničnej politiky predchádzajúcej vlády, a svojím spôsobom to v niektorých kľúčových bodoch aj ukázala, ale na druhej strane, pokiaľ porovnávam vyhlásenia, nejakú zaangažovanosť terajšej a tej predchádzajúcej vládnej garnitúry na Slovensku, z hľadiska lobovania v prospech Ukrajiny, toto tu trošku vychladlo. Chýba tomu vitalita a jednoznačnosť, priamočiarosť, ktorá tu bola v predchádzajúcom období, vysvetlil.
V tomto kontexte Duleba ocenil napríklad krok predsedu NR SR Pavla Pašku, ktorý na začiatku leta na stretnutie predsedov parlamentov EÚ v Bratislave poslal pozvanie aj predsedovi ukrajinského parlamentu. A pripomenul, že Slovensko má príležitosť angažovať sa v otázkach spolupráce NATO a Ukrajiny, pretože na roky 2007-2008 je veľvyslanectvo SR v Kyjeve kontaktnou ambasádou pre NATO. Toto je obrovská zodpovednosť Slovenska, dodal.
Pokiaľ ide o ekonomickú spoluprácu, Slovensko má záujem dovážať z Ukrajiny elektrickú energiu, aby nahradilo výpadok z jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. To si však ešte vyžiada investície do prenosovej sústavy. Rezervy vidí Duleba aj v možnostiach využitia kapacity ukrajinského ropovodu Odesa-Brody a slovenskej línie ropovodu Družba na transportovanie kaspickej ropy.
Je paradoxom, že Poľsko z toho urobilo obrovskú tému, s tým, že by výstavba ropovodu mala pokračovať z Brod do Gdanska. Ropovod by transportoval kaspickú ropu na európske trhy. A my už infraštruktúru máme, veľké investície nie sú potrebné, chce to len dobrú politickú vôľu a bolo by možné to využívať. Uvidíme, či to bude v Bratislave predmetom rozhovorov, vysvetlil Duleba pre TASR.
Na Ukrajine sa 30. septembra konali predčasné parlamentné voľby, ktoré podľa očakávania priniesli víťazstvo Strane regiónov premiéra Viktora Janukovyča, ale tesnú väčšinu v Najvyššej rade získali dve oranžové politické sily, spojenci z revolúcie v roku 2004 - Blok Julie Tymošenkovej (BJuT) a Naša Ukrajina - Národná sebaobrana (NU-NS).
Očakávalo sa, že voľby ukončia politickú krízu na Ukrajine a odstránia napätie medzi prezidentom, vládou a parlamentom. Politológ Alexander Duleba je však v tomto ohľade veľmi skeptický, pretože politický systém na Ukrajine považuje - z hľadiska západoeurópskych zvyklostí - za neštandardný, ba až nedemokratický.
Ukrajinská ústava umožňuje, aby tretina zo 450 členov parlamentu, teda 150 poslancov, zablokovala činnosť zákonodarného orgánu a zmarila tak výsledky volieb. Po týchto voľbách takýmto blokačným počtom hlasov disponuje Janukovyč aj Tymošenková. Preto bez ich vzájomnej dohody bude hroziť parlamentná a vládna kríza. Druhým vážnym problémom sú dve neštandardné právomoci prezidenta. Ten má právo vetovať zákony parlamentu, ale na ich prehlasovanie nestačí prostá väčšina hlasov, ale je potrebná ústavná väčšina. Ešte viac nezvyklá je možnosť prezidenta zabrániť účinnosti schvaľovaných zákonov tým, že ich napadne u ústavného súdu. Kým bežne v demokraciách platí, že nový zákon je účinný až do nálezu ústavného súdu, v prípade Ukrajiny je jeho platnosť pozastavená od momentu podania samotného návrhu na ústavný súd.
Ústavný súd je zahltený exekutívnou legislatívou a je vťahovaný do výkonnej politiky. Blokuje to činnosť vlády. To sú veci ktoré strašne deformujú politický systém, rovnováhu vetiev moci.
Dnešná ukrajinská ústava je hlavnou príčinou politickej krízy na Ukrajine, pretože jednoducho podkopáva stabilné fungovanie inštitúcií. Pretože v normálnej demokracii, keď niekto vyhrá voľby, má väčšinu v parlamente, tak jednoducho musí mať právo zostaviť vládu a realizovať svoj program. A keďže na Ukrajine toto nie je možné, tak tam vlastne nefunguje demokracia, úplne základná vec. Je to choré. Bez toho, aby došlo k zmene ústavy, renovácii základných politických inštitúcií, nepomôže Ukrajine ani osvietený vládca, zdôraznil Duleba pre TASR.
Budúca ukrajinská vláda podľa tohoto politológa vznikne na základe veľkých kompromisov ako vláda veľkej koalície, ale jej program nebude príliš čitateľný a orientácia nebude ani výrazne prozápadná, ani výrazne provýchodná.
Stabilná vláda tam nie je možná bez toho, aby sa dohodla Tymošenková s Janukovyčom, a toto môže mať len dve podoby: veľká koalícia podľa nemeckého vzoru - prvé tri strany, ktoré získali najviac hlasov. Alebo opozičná zmluva podľa nedávneho českého vzoru, kde si opozícia, obrazne povedané, vykolíkuje záhradku a povie, do toho nám nebudete siahať, a my neodídeme z parlamentu, zostaneme v ňom a vy budete vládnuť, predostrel záverom rozhovoru svoje videnie politológ Alexander Duleba.
