Washington. Americká armáda počas studenej vojny skúmala možnosti využitia rádioaktívnych jedov pre vraždy "dôležitých jednotlivcov," napríklad vojenských alebo civilných lídrov. Vyplýva to z nedávno odtajnených dokumentov, ktoré získala tlačová agentúra Associated Press.
Schválené v roku 1948 najvyššími predstaviteľmi armády, boli snahy dobre ukrytou súčasťou hľadania "nového konceptu vedenia vojny," v rámci ktorého by sa využíval rádioaktívny materiál z výroby atómových bômb na kontamináciu nepriateľského územia alebo na útoky proti vojenským základniam, továrňam či bojovým zoskupeniam.
Vojenskí historici, ktorí širšie skúmali program vedenia rádiologickej vojny, v rozhovoroch povedali, že nikdy predtým nevideli dôkazy o hľadaní zbrane pre úkladné zabitia.
Takéto útoky na verejných predstaviteľov neboli známe - len minulý rok neznámy páchateľ použil malé množstvo rádioaktívneho polónia 210 na to, aby v Londýne zabil kritika Kremľa, bývalého ruského špióna Alexandra Litvinenka.
Výrazná cenzúra v dokumentoch
Vo vládnych dokumentoch, odtajnených na základe žiadosti agentúry Associated Press podanej v roku 1995, sa nehovorí o žiadnych konkrétnych osobách, proti ktorým by mali byť rádiologické zbrane použité.
Desiatky rokov staré záznamy, ktoré agentúre AP nedávno poskytli na základe Zákona o slobode informácií, podrobili výrazným cenzorským zásahom, aby odstránili bližšie informácie o rádiologických bojových látkach a iné podrobnosti.
Cenzorské zásahy odzrkadľujú obavy, že potenciál pre použitie rádioaktívnych jedov nie je len vecou minulosti - predpokladá sa, že súčasní teroristi majú záujem takéto látky použiť pre útoky na ciele v USA.
Dokumenty nenaznačujú, či USA niekedy použili alebo vyvíjali rádiologickú zbraň pre útoky na prominentov. Tiež z nich nie je jasné, ako ďaleko sa projekt armády dostal. Jedno memo z decembra 1948 projekt načrtáva, a druhé, z toho istého mesiaca, naznačuje, že projekt prebieha. Hlavné časti viacerých následných správ o priebehu projektu z roku 1949 z materiálov poskytnutých AP odstránili.
Širšie úsilie o ofenzívne použite rádiologických bojových materiálov sa zrejme skončilo okolo roku 1954, minimálne sčasti pre presvedčenie ministerstva obrany, že treba staviť na jadrové zbrane.
Nie je jasné, či práce na projekte presunuli na inú agentúru, napríklad Ústrednú spravodajskú službu (CIA).
Účinky objavili pri vývoji atómovej bomby
Projekt s konečnou platnosťou schválili v novembri 1948 a spustili nasledujúci mesiac - len rok po vytvorení CIA z roku 1947.
Na medzinárodnej scéne išlo o turbulentné obdobie: Sovietsky zväz v auguste 1949 vyskúšal svoju prvú atómovú bombu, o dva mesiace neskôr čínski komunisti vedení Mao Ce-tungom zvíťazili v občianskej vojne.
Americkí vedci smrteľný potenciál rádioaktívnych látok využívaných alebo získaných pri výrobe jadrovej nálože zistili počas vývoja atómovej bomby v časoch druhej svetovej vojny.
Prvá verejná správa vlády o projekte bomby zverejnená v roku 1945 uvádza, že produkty rádioaktívneho štiepenia z uránového reaktora možno extrahovať a použiť "ako mimoriadne škodlivú" formu jedovatého plynu.
"Subverzné" útoky rádiologickými materiálmi proti jednotlivcom alebo malým skupinám boli pri výskumoch len druhoradé. Podľa mema zo 16. decembra 1948 priority boli tri nasledovné: 1) zo vzduchu zhadzované zbrane pre dlhodobú kontamináciu "obývaných alebo inak dôležitých oblastí", 2) kombinácia vysoko explozívnej a rádioaktívnej munície "s cieľom dosiahnuť súčasne fyzickú škodu a rádioaktívnu kontamináciu", 3) letecké a/alebo pozemné zbrane, ktoré by šírili kontamináciu po oblasti, ktorá by musela byť evakuovaná a preto nepoužiteľná nepriateľskými silami.
V súvislosti s prioritou 1 a 2 bolo deklarovaným cieľom vyrobiť prototypy zbraní do 31. decembra 1950.
Až štvrtou prioritou bola výroba munície pre útok na jednotlivcov s využitím rádioaktívnych látok, pre ktoré neexistujú "žiadne možnosti liečby".
Vraždy zahraničných predstaviteľov agentmi americkej vlády neboli vyslovene zakázané až do exekutívneho príkazu, ktorý prezident Gerald Ford podpísal v roku 1976 v reakcii na odhalenia, že CIA v 60. rokoch plánovala zabitie kubánskeho prezidenta Fidela Castra vrátane zabitia s použitím jedu.
"Možnosť hodnoverného popretia" atentátu
V meme zo 16. decembra sa uvádza, že smrteľný útok proti jednotlivcom s využitím rádioaktívneho materiálu by mal byť vykonaný spôsobom, ktorý znemožní vystopovať účasť americkej vlády. Tento koncept, známy ako "možnosť hodnoverného popretia", je hlavným princípom tajných operácií USA.
"Ak je to možné, nemal by sa dať určiť zdroj munície, skutočnosť, že k útoku došlo, ako ani druh útoku," uvádza sa v dokumente. "Munícia by nemala vyvolávať podozrenie a mala by sa dať ľahko prepravovať," a účinky zbrane by sa mali prejaviť s dostatočne dlhým časovým odstupom.
Tom Bielefeld, fyzik z Harvardskej univerzity, ktorý sa zaoberal otázkami rádiologických zbraní, povedal, že o tomto projekte nikdy nepočul, jeho technické ciele sa však zdajú byť realizovateľné.
Bielefeld poukázal na to, že polónium použité pri zabití Litvinenka z novembra 2006 má presne tie vlastnosti, ktoré by boli vhodné pre vražednú misiu opísanú v meme zo 16. decembra 1948.
V meme z júla 1948, ktoré načrtáva účel programu, sa uvádza, že hlavným cieľom je dlhodobá kontaminácia veľkých území, kde by obyvateľom povedali, že ak sa neodsťahujú, v priebehu jedného až desiatich rokov pravdepodobne zomrú na následky radiácie.
"Predpokladá sa, že toto je nový koncept vedenia vojny, výsledky ktorého nemožno predvídať," uvádza sa v dokumente.
