Soul/Pchjongjang/Peking 8. októbra (TASR) - Kórejská ľudovodemokratická republika (KĽDR) pred rokom vykonala prvú jadrovú skúšku, únik rádioaktivity vtedy nenastal. Odborníci z Kórejskej republiky prostredníctvom agentúry Jonhap informovali, že podzemný jadrový výbuch sa uskutočnil pri meste Kilju.
Už 3. októbra 2006 KĽDR oznámila, že v rámci opatrení na posilnenie obranyschopnosti štátu, vykoná jadrovú skúšku. Niekoľko mesiacov pred týmto vyhlásením Pchjongjang už netajil, že disponuje jadrovými zbraňami, ale ešte stále to ostávalo vo verbálnej polohe.
Jadrová skúška z 9. októbra 2006 ukázala, že Severná Kórea reálne mala k dispozícií aspoň jednu jadrovú bombu. Otázkou ostáva, koľko ďalších náloží mal Pchjongjang pripravených. Odhady odborníkov sa rozchádzali a v ich predpokladoch sa aj v ďalšom období uvádzalo, že severokórejský režim môže mať materiál na zhotovenie štyroch až trinástich jadrových zbraní.
Špecialisti z geologického inštitútu v Južnej Kórei meraniami sily explózie prišli k záveru, že nálož bola ekvivalentná 550 tonám trinitrotoluénu (TNT). Na porovnanie, atómová bomba zhodená na japonské mesto Hirošima v auguste 1945 mala silu okolo 15.000 ton TNT, mesto Nagasaki zničila bomba so silou okolo 21.000 ton TNT.
Od 9. októbra 2006 sa v blízkych i vzdialených oblastiach sveta začali obávať, že režim v Pchjongjangu umiestni jadrové nálože do hlavíc rakiet namierených na Soul, Tokio, alebo aj na časť územia USA. Pred rokom si pravdepodobne najmä v USA pripomenuli správu z roku 1998 o tom, že KĽDR odpálila balistickú strelu dlhého doletu ponad Japonsko do Tichého oceánu. V júli Pchjongjang vykonal sedem testov rakiet. Strela s dlhým doletom, schopná zasiahnuť USA, vybuchla krátko po štarte.
Popri neistote v počte jadrových zbraní existovali pochybnosti aj v otázke, či by severokórejský režim bol schopný presne namieriť a zasiahnuť cieľ v niektorej zo susedných krajín. Otázkou pred rokom tiež bolo, či severokórejské jadrové zbrane sú dostatočne malé a ľahké na to, aby sa dali umiestniť do rakety.
Viacerí experti predpokladajú, že KĽDR vlastní 20 až 53 kilogramov čistého plutónia a najmenej 80 percent z tohto množstva spracovala do konca roku 2002. Na zbrojné účely ho severokórejský režim, podľa predpokladov, začal zhromažďovať od polovice 80. rokov 20. storočia.
V decembri 1985 KĽDR pristúpila k Zmluve o nešírení jadrových zbraní (NPT), avšak podmienila dodržiavanie bezpečnostnej dohody s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu (MAAE) odstránením amerických jadrových zbraní z Kórejskej republiky. V septembri 1991 americký prezident George Bush oznámil, že dal stiahnuť všetky taktické jadrové zbrane USA umiestnené v zahraničí vrátane asi 100 z Južnej Kórey. V decembri toho istého roku Pchjongjang a Soul podpísali Spoločnú deklaráciu o zákaze jadrových zbraní na Kórejskom polostrove. Dali v nej prísľub, že nebudú skúšať, vyrábať, prijímať, skladovať, alebo používať jadrovú výzbroj a dohodli sa tiež na vzájomných kontrolách.
V januári 1992 KĽDR uzatvorila komplexnú dohodu o bezpečnostných zárukách s MAAE a ratifikovala ju v apríli. V máji 1992 Pchjongjang nahlásil za predmet previerok sedem zariadení a časť plutónia. Už v septembri toho istého roku inšpektori MAAE objavili rozpory medzi prvou severokórejskou správou o jej jadrovom programe a požiadali Pchjongjang, aby objasnil, aké množstvo plutónia spracúva. Vo februári MAAE požiadala o osobitné kontroly dvoch skladísk jadrového odpadu s tým, že KĽDR nedodržiava záväzky vyplývajúce z NPT. Severokórejský režim požiadavku odmietol.
V januári 1994 americká Ústredná spravodajská služba (CIA) oznámila, že KĽDR mohla vyrobiť jednu alebo dve jadrové zbrane. V marci toho istého roku MAAE prijala rezolúciu, v ktorej vyzvala KĽDR na okamžité povolenie všetkých požadovaných inšpekcií. V júni 1994 KĽDR oznámila odchod z MAAE. Bývalý prezident USA Jimmy Carter po rokovaniach vyjednal od KĽDR dohodu, v ktorej Pchjongjang potvrdil ochotu zastaviť jadrový zbrojný program a obnoviť rozhovory s USA. V októbri 1994 USA a KĽDR ukončili štvormesačné rokovania prijatím rámcovej dohody v Ženeve. Podľa dokumentu mal Pchjongjang zastaviť činnosť na jadrových zariadeniach a umožniť osobitné inšpekcie MAAE. Za to Severná Kórea mala dostávať každoročne dodávky vykurovacieho oleja a dva ľahkovodné reaktory (LWR).
V januári 2002 prezident USA George W. Bush označil KĽDR, Irán a Irak za "os zla" ohrozujúcu svet zbraňami hromadného ničenia. KĽDR tieto slová vnímala ako rovnajúce sa vyhláseniu vojny. V auguste 2002 Washington zopakoval znepokojenie naj jadrovým a raketovým programom KĽDR.
MAAE 28. novembra 2002 vyzvala KĽDR, aby otvorila jadrový zbrojný program pre inšpekcie a odsúdila tvrdenie Pchjongjangu o jeho práve vlastniť jadrovú výzbroj. Zo severokórejskej metropoly prišla 4. decembra 2002 odmietavá odpoveď pre MAAE s tým, že agentúra OSN napomáha americkej politike proti KĽDR. MAAE 21. decembra 2002 informovala, že KĽDR odstránila kontrolné prístroje, ktoré agentúra umiestnila na výskumnom reaktore v Jongbjone. Pchjongjang 27. decembra 2002 oznámil MAAE, že jej inšpektori už nie sú v Jongbjone potrební a nariadil ich vyhostenie. Inšpektori OSN opustili KĽDR 31. decembra 2002.
KĽDR 10. januára 2003 odstúpila od NPT, ale podľa vyhlásenia, nezamýšľala vyvíjať jadrové zbrane.
Problematiku severokórejského nukleárneho programu sa svetové spoločenstvo usilovalo riešiť na šesťstranných rokovaniach v Pekingu, kde sa stretávali delegácie KĽDR, Kórejskej republiky, Čínskej ľudovej republiky, Ruskej federácie, USA a Japonska. Rokovania charakterizovali slová "ťažké", "namáhavé", "odklad", "zastavenie", "istý posun".
Pchjongjang 15. júla 2007 potvrdil, že dal zatvoriť svoj jadrový reaktor v Jongbjone, kde sa produkovalo plutónium na výrobu jadrových zbraní. Už deň predtým, 14. júla 2007, vedenie KĽDR informovalo USA, že reaktor zo sovietskej éry dalo zatvoriť. Odstavenie reaktora tvorilo súčasť dohody o odzbrojení, v rámci ktorej za to mal Pchjongjang prisľúbenú dlhodobú ekonomickú a energetickú pomoc. Do severokórejskej metropoly potom pricestoval tím inšpektorov Medzinárodnej agentúry atómovej energie (MAAE).
Ešte vo februári 2007 severokórejská delegácia na šesťstranných rozhovoroch súhlasila s tým, že uzatvorí reaktor a umožní inšpektorom MAAE pricestovať a skontrolovať jeho odstavenie. KĽDR za to mala prisľúbených 50.000 ton palivového oleja. Prvá dodávka ktorého dorazila do komunistickej krajiny 14. júla 2007.
Začiatkom septembra 2007 išla Severná Kórea ešte ďalej, keď dala súhlas na zastavenie všetkých svojich jadrových zariadení do konca toho istého roku. Navyše, chce odovzdať aj zoznam všetkých atómových zariadení. Správa o ďalšom pozoruhodnom kroku Pchjongjangu prišla 11. septembra 2007: tím amerických predstaviteľov a jadrových expertov prekročil prísne stráženú hranicu do KĽDR, kde sa chystal prekontrolovať nukleárne zariadenia. K Američanom sa pripojili na pozvanie Pchjongjangu aj odborníci dvoch jadrových veľmocí - Ruska a Číny. O štyri dni sa sedemčlenná delegácia jadrových expertov po dokončení prehliadky jadrového komplexu v Jongbjone vrátila do juhokórejského Soulu.
Ďalšie šesťstranné rokovania o ukončení jadrového programu KĽDR pokračovali v Pekingu s rovnakou charakteristikou - "náročné", "namáhavé" a "pretrvávanie nezhôd".
V takej atmosfére sa začiatkom októbra (1.-3. 10. 2007) konal kórejsko-kórejský summit. Juhokórejský prezident Ro Mu-hjon sa v Pchjongjangu stretol so severokórejským vodcom Kim Čong-ilom. Nastolenie trvalého mieru na vyše 60 rokov rozdelenom polostrove a hospodárska spolupráca boli hlavnými témami rozhovorov kórejských najvyšších predstaviteľov.
Z Pekingu prišla 3. októbra 2007 správa, že Pchjongjang súhlasí s uzatvorením atómového reaktora v Jongbjone a ďalších nukleárnych zariadení do 31. decembra 2007. KĽDR ich zatvorí na základe dohody na šesťstranných rokovaniach. Delegácie KĽDR, USA, ČĽR, RF, Kórejskej republiky a Japonska zavŕšili rokovania o ukončení severokórejského jadrového programu 30. septembra 2007, aby sa každá z nich mohla vrátiť do vlasti a so svojou vládou prediskutovať spoločné vyhlásenie.
Kim Čong-il a Ro Mu-hjon podpísali na záver trojdňového summitu v Pchjongjangu spoločnú deklaráciu, v ktorej zakotvili výzvu na mier a užšiu hospodársku spoluprácu medzi oboma doteraz znepriatelenými krajinami. Najvyšší predstavitelia kórejských štátov sa dohodli na úzkej spolupráci, na ukončení vojenského nepriateľstva, zabezpečení mieru a zmiernení napätia na polostrove.
