Tvrdé potláčanie prodemokratických aktivistov vojenskou vládou v Mjanmarsku nepoľavuje. Štátne médiá dnes informovali o ďalších 78 zatknutiach. Počet zadržiavaných osôb sa tak dostal takmer na tisíc, pričom vo väzení zostáva 135 budhistických mníchov.
Disidentské organizácie a zahraničné zdroje však hovoria o vyše šiestich tisíckach zadržiavaných osôb. K zatýkaniu došlo po minulomesačných protestoch, najväčších za takmer dve desaťročia. Protesty proti vojenskej junte, ktorá vládne 45 rokov, viedli mnísi.
Vojaci na demonštrantov spustili paľbu. Podľa vlády si násilie vyžiadalo desať obetí, vrátane japonského fotografa. Nezávislé zdroje odhadujú počet obetí na stovky.
Provládne noviny New Light of Myanmar uviedli, že z 2093 už skôr zadržaných osôb do soboty prepustili 1215 ľudí. Na margo nových zatknutí noviny napísali, že ide o vypočúvanie osôb, ktoré sa podieľali na nepokojoch.
Mjanmarsko v piatok v Bezpečnostnej rade (BR) OSN odmietlo akékoľvek protiopatrenia medzinárodného spoločenstva za násilné potlačenie prodemokratických demonštrácií. Mjanmarský veľvyslanec pri OSN Kyaw Tint Swe označil takéto prípadné kroky za "neoprávnené".
Malajzia: Rokujte s líderkou Aun San Su Ťij
Malajzia vyzvala mjanmarský vojenský režim, aby urýchlene prikročil k bezpodmienečným rokovaniam s prodemokratickou líderkou Aun San Su Ťij. Uviedli to v nedeľu médiá v ázijskej krajine. Štátna tlačová agentúra Bernama citovala ministra zahraničných vecí Sjeda Hamída Albara, podľa ktorého "stretnutie treba uskutočniť bez akýchkoľvek predbežných podmienok s cieľom prediskutovať budúcnosť Mjanmarska ešte predtým, ako medzinárodné spoločenstvo prikročí k silnejšiemu tlaku."
Zvláštny vyslanec OSN v Mjanmarsku Ibrahim Gambari v piatok vyjadril opatrný optimizmus po tom, ako vodca režimu, najvyšší generál junty Than Shwe pristúpil na stretnutie so Su Ťij, ale za istých podmienok. Väznená líderka mala upustiť od výziev na konfrontáciu s vládou a uvalenia sankcií namierených proti junte. Sjed Hamíd uviedol, že Malajzia nesúhlasí so žiadnymi pokusmi zaviesť ekonomické sankcie alebo vojensky zakročiť proti Mjanmarsku. Ako zdôraznil, situácia v krajine je "vecou porušovania zákonov a základných ľudských práv, a nie je hrozbou pre medzinárodný mier a bezpečnosť."
Demonštrácie, ktoré sa začali v Mjanmarsku v polovici augusta z dôvodu zvýšenia cien pohonných látok prerástli do najväčších masových protivládnych protestov za 19 rokov, na čelo ktorých sa postavili tisícky mníchov. Vojenské jednotky zasiahli proti protestom streľbou a zatkli stovky ľudí. Podľa vlády zahynulo okolo 10 ľudí, disidentské skupiny hovoria o 200 obetiach.
Autor: ks
