Budapešť 6. októbra (TASR) Sériu historických udalostí musia posudzovať historici. Politika totiž na aktuálnej dennej úrovni z histórie totiž vyberie iba tie otázky, ktoré môžu poskytnúť muníciu určitým skupinám, alebo stranám. Povedal to v rozhovore pre aktuálne vydanie maďarského týždenníka Hetiválasz slovenský historik Štefan Šutaj, podľa ktorého sa Slováci dodnes boja najviac revízie hraníc.
Šutaj v budapeštianskom Múzeu teroru na konferencii o výmene obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom prednášal tento týždeň na tému Benešových dekrétov.
Ako pre Hetiválasz povedal, politici vytrhávajú veci z kontextu. Beneša démonizujú, aj keď mnohé z dekrétov iba vyhlásil, ale osobne ich neformuloval. Otázkami, ktoré sa dotýkali Maďarov na Slovensku, sa zaoberala Slovenská národná rada.
Podľa jeho vyjadrenia v politike aj v médiách sa často objavuje básnická otázka, či dekréty zrušiť, alebo nie. Táto otázka je v dnešných politických okolnostiach nezmyselná, a na nezmyselné otázky vznikajú nezmyselné odpovede, dodal.
Historik poznamenal, že uznesenie slovenského parlamentu o nedotknuteľnosti o Benešových dekrétov bolo iba odpoveďou na kroky SMK, ktorá musela vedieť, aká vládna garnitúra je pri moci na Slovensku, preto museli predpokladať aj ostro odmietavú reakciu.
Podľa jeho názoru by bolo možné vytvoriť atmosféru dôvery vytvorením spoločnej učebnice dejepisu, v ktorých by boli dekréty spracované na základe faktov. Potrebné by však tiež bolo, keby Maďarsko dodržalo určité záväzky súvisiace s mierovou zmluvou v Paríži z roku 1946. Napríklad by mali v Maďarsku zakázať šírenie ducha revizionizmu, alebo vznik polovojenských skupín.
Slovenský politický život veľmi citlivo sleduje vývoj maďarskej vnútropolitickej situácie, a pokúša sa robiť určité protiopatrenia. Na Slovensku sa totiž do dnešného dňa boja najviac revízie hraníc, uzavrel rozhovor pre Hetiválasz slovenský historik.
(spravodajca TASR Ladislav Vallach) juh
