Bratislava 6. októbra (TASR) - Na rozdiel od deväťdesiatych rokov aktivita mládežníckych organizácií pri politických stranách v súčasnosti klesá a ozývajú sa len v prípade, že ich aktivizuje nejaká spoločenská udalosť. "V súčasnosti Tomanovej pes je po dlhom, veľmi dlhom čase prvá aktivita, ktorou sa táto skupina mladých ľudí mobilizuje," reagovala pre TASR politologička Darina Malová na kampaň, ktorú organizujú mladí SDKÚ-DS Nová generácia spolu Občiansko-demokratickou mládežou a mládežníckymi organizáciami KDH a SMK.
Podobne mladí socialisti sa podľa nej po dlhom čase prvýkrát ozvali, až keď mali v Strane európskych socialistov rozhodovať o členstve Smeru-SD. "Vo všeobecnosti sú tieto organizácie viac-menej uzavreté do seba, sú to maličké elitné skupiny, počuť ich, len keď ich mobilizuje nejaká verejná otázka. Frekvencia mobilizácie je oveľa nižšia ako v deväťdesiatych rokoch," uviedla Malová s upozornením, že konkrétna situácia sa od organizácie k organizácii líši.
Jedným z dôvodov podľa nej môže byť to, že mladých ľudí priťahujú skôr veľké celospoločenské témy, akou bol napríklad vstup do Európskej únie alebo slobodné voľby.
Strany, ktoré si nebudujú lídrov, riskujú
Aj samotné strany boli podľa nej v deväťdesiatych rokoch otvorenejšie ako dnes. "Hľadali kádrové posily aj medzi mladými, snažili sa kooptovať mladých lídrov do vedúcich funkcií, aby prostredníctvom takéhoto imidžu získavali hlasy mladých voličov. To sa v súčasnosti až dramaticky zmenilo. Dalo by sa povedať, že prichádza k fáze akejsi oligarchizácie našich politických strán a obmena lídrov je nízka," dodala Malová. Zanedbávanie práce so straníckou mládežou podľa nej zvyšuje riziko, že sa v budúcnosti neudrží ideová kontinuita strany. "Každá strana, ktorá si nebuduje svojich budúcich lídrov, riskuje to, že sa jej v budúcnosti môžu zmocniť oportunisti," uzavrela.
Podľa sociológa Pavla Haulíka by mali byť mládežnícke organizácie rezervoárom budúcich politikov, to však podľa neho predpokladá aktívnu členskú základňu politických strán. "To dnes žiadna zo slovenských politických strán nepresadzuje. Väčšina strán je založená na pár ľuďoch, ktorí popoťahujú za nitky a taký ten vnútrostranícky život, kde sa témy rozoberajú najskôr vnútri členskej základne, tak to tu chýba. A tým pádom sa ani mládežnícke organizácie nemôžu systémovo v stranách uplatniť," vysvetlil Haulík. Činnosť týchto organizácií potom podľa neho spočíva na sporadických aktivitách. "A na sporadickom využití jednej-dvoch osôb a aj to nebýva vždy šťastne urobené," uzavrel Haulík, podľa ktorého problém zlého fungovania slovenských politických strán samotné mládežnícke organizácie vyriešiť nemôžu.
Smer-SD ako jediná parlamentná strana nemá mládežnícku organizáciu
Jedinou parlamentnou stranou, ktorá zatiaľ nemá oficiálnu mládežnícku organizáciu, je Smer-SD. Strana pod vedením Roberta Fica spolupracuje s Mladými sociálnymi demokratmi (MSD), ktorí však podľa stanov nepatria k žiadnej politickej strane. Podľa ústredného tajomníka MSD Andreja Kolesíka sa spolupráca týka profesných oblastí, najmä školstva, ľudských práv či environmentalistiky, pričom MSD prezentuje aj vlastné názory, ktoré môžu byť odlišné od politiky Smeru-SD.
Mládežnícke organizácie majú SDKÚ-DS (Nová Generácia), KDH (Kresťanskodemokratická mládež Slovenska - KDMS), ĽS-HZDS (Demokratické fórum mladých - DFM), SNS (Mládež SNS). Mládežnícka organizácia SMK Via Nova je podľa predsedu Petra Nagya pred podpisom oficiálnej dohody o spolupráci s SMK, na pravej strane má dlhodobú tradíciu Občiansko-demokratická mládež (ODM), na ľavej MSD.
Organizácie fungujú formou občianskych združení, iba Nová Generácia je organizačnou štruktúrou strany SDKÚ-DS. Svojimi aktivitami podporujú materské subjekty pri presadzovaní nosných politických tém, organizujú vzdelávacie semináre a ich členovia pomáhajú pri volebných kampaniach. Zvyčajne majú garantované isté miesta na kandidátkach svojich materských strán, ktoré im sčasti pomáhajú aj po finančnej stránke. Rovnako zvyknú mať garantované zastúpenie v straníckych orgánoch. Ich členská základňa má do cca 800 členov.
Na účinkovanie politického dorastu vplýva aj výsledok volieb. Predseda Novej Generácie a poslanec za SDKÚ-DS Peter Markovič pripúšťa, že sa museli prispôsobiť pobytu v opozícii, keďže vznikli počas vládnutia SDKÚ-DS. Svoju činnosť chcú preto zintenzívniť s cieľom priblížiť sa vo väčšej miere s témami k mladým ľuďom. Doteraz sa totiž sústredili na presadzovanie vládnej agendy.
Od úspechu strán vo voľbách závisí do istej miery aj profesionálne pôsobenie členov mládežníckych organizácií. Tí zvyknú obsadiť napríklad miesta na ministerstvách, poväčšine na tlačových oddeleniach. Markovič to považuje za prirodzené. Podľa neho sa tak však nedeje direktívnou formou, ale cez osobné väzby, ktoré prirodzene vznikajú medzi politikmi a mladými. Napríklad hovorca exministra vnútra Vladimíra Palka Boris Ažaltovič bol predtým predsedom KDMS, bývalý šéf kancelárie ministra Vladimír Pčolinský bol podpredsedom KDMS. Martin Fedor, bývalý podpredseda Novej Generácie, to dotiahol až do ministerského kresla, keď pôsobil v minulej vláde ako minister obrany. Aj podpredseda DFM blízkeho ĽS-HZDS Norbert Kucharík pripustil, že po vstupe ĽS-HZDS do vlády niektorí mladí členovia obsadili posty v štátnej správe. Braňo Ondruš popri hlásení správ v televízii stihol byť šéfom MDĽ i podpredsedom SDĽ. Na akciách Mladých sociálnych demokratov sa Ondruš zúčastňuje dodnes. Bývalý šéf MSD Michal Feik vraví o istom paradoxe, keď miesta v štátnej správe obsadzovali mladí pravičiari, zatiaľ čo dorast ľavice pôsobil skôr v súkromnom sektore.
Do činnosti mládežníckych organizácií sa čiastočne prenášajú aj roztržky politických strán. Po rozkole v SDKÚ-DS po kauze skupinka odišiel zo strany bývalý šéf Novej Generácie Michal Ambrovič spolu s exministrom Ivanom Šimkom. Časť Hnutia mladých za demokratické Slovensko (HMZDS) blízka ĽS-HZDS zasa odišla so skupinou okolo Vojtecha Tkáča po straníckom rozkole po voľbách v roku 2002. Novou mládežníckou organizáciou ĽS-HZDS sa stalo DFM.
Na ľavej strane politického spektra zasa reagovali mládežnícke organizácie na zánik SDĽ a SDSS, ktoré sa zlúčili so Smerom-SD. Teraz pôsobiaci MSD vznikli v roku 2003 integráciou Mladej demokratickej ľavice (pri SDĽ) a Sociálnodemokratickej mládeže Slovenska (pri SDSS). Po voľbách v roku 2006 na protest proti koaličným partnerom Smeru-SD, SNS a ĽS-HZDS, odstúpilo vtedajšie vedenie MSD.
