Ustúpili tak početným protestom a obvineniam, že chceli pred blížiacimi sa voľbami spolitizovať spomienku na tisícky poľských dôstojníkov, ktorých počas 2. svetovej vojny v Katyni zabili Sovieti.
Prezident Lech Kaczynski, ktorého brat Jaroslaw ako premiér vedie kampaň pred voľbami vypísanými na 21. októbra, najprv presunul obrad z jari 2008 na tento piatok. Na poslednú chvíľu ho napokon preložil na 11. novembra, keď Poľsko oslavuje Deň nezávislosti.
"Bohužiaľ, prezidentove motívy boli falošne interpretované a obrad bol zatiahnutý do volebnej kampane. Prezident Kaczynski nemôže dovoliť takéto zaobchádzanie s obeťami, ich rodinami a najvyšším úradom krajiny," uviedla poradkyňa prezidenta Ewa Junczyk-Ziomecká.
Spomienková akcia, na ktorej prečítajú mená viac ako 13.000 obetí zabitých sovietskou tajnou políciou, sa mala pôvodne konať v čase výročia masakry v katynskom lesíku z roku 1939.
Rodiny obetí protestovali proti usporiadaniu obradu počas predvolebnej kampane, v ktorej Kaczynských strana Právo a spravodlivosť (PiS) hrá silnou nacionalistickou kartou.
"Nechcem, aby sa z tragickej smrti môjho otca ... stal predmet politického handrkovania počas predvolebného boja," napísala Gabriela Puzdrakiewiczová-Gizewská v liste, časti ktorého dnes zverejnil denník Gazeta Wyborcza.
Na akcii má Lech Kaczynski posmrtne povýšiť mnohých zabitých.
K protestom proti presunutiu akcie na piatok sa pripojili aj poľské opozičné strany a oscarový filmový režisér Andrzej Wajda, ktorý nedávno nakrútil film o Katyni. Wajdov otec je medzi obeťami masakry.
"Tieto nominácie sa robia uprostred politickej kampane," napísal v protestnom liste prezidentovi. "Myslím si, že to neodzrkadľuje len moje pocity, ale aj pocity tých, pre ktorých je spomienka na tento zločin súčasťou pamäte ich rodín."
Prezidentova kancelária uviedla, že obrad presunuli, aby sa konal v čase uvedenia Wajdovho filmu, a nie kvôli voľbám, vypísaným dva roky pred riadnym termínom po rozpade premiérovej pravicovej koalície.
Katynská masakra, ktorej predchádzala dohoda o rozdelení Poľska medzi Hitlerom a Stalinom, stále zaťažuje vzťahy medzi Varšavou a Moskvou a pre mnohých Poliakov zostáva otvorenou ranou.
Poľsko tvrdí, že pri Katyni - ktorá je teraz súčasťou Ruska - bolo zabitých dovedna 15.000 Poliakov. Ruskí predstavitelia a historici tento počet spochybňujú.
Varšava dlho tlačí na Moskvu, aby páchateľov zobrala na zodpovednosť. Pozostalí po obetiach a žalobcovia vyzvali na to, aby bola masakra považovaná za genocídu.
Telá zabitých Poliakov v roku 1941 objavili postupujúce nacistické jednotky. Sovietska propaganda zodpovednosť za zabitie pripisovala Nemcom a až v roku 1990 sovietsky prezident Michail Gorbačov povedal, že dôstojníkov zabila sovietska tajná polícia NKVD.
Poľsko-ruské vzťahy sú problémové od pádu komunizmu a ešte viac sa zhoršili po tom, čo sa v roku 2005 k moci dostali bratia Kaczynskí.
Rusko nahnevala ochota Poľska poskytnúť svoje územie pre americký systém protiraketovej obrany. Moskva naďalej zakazuje dovoz poľských potravín do Ruska, čo je podľa Varšavy a EÚ politicky motivovaný krok.
