Bývalý Sovietsky zväz predbehol Spojené štáty, keď ako prvý vyslal do kozmu najprv satelit a potom človeka. Teraz sa zase Čína môže dostať na Mesiac predtým, než to stihnú Američania, napísala agentúra AP.
Po 50 rokoch od chvíle, kedy sa na obežnú dráhu Zeme dostal Sputnik, sa odohrávajú sa ďalšie "vesmírne preteky", ktorých cieľom je Mesiac. NASA už teraz predpovedá, že Čína tieto preteky vyhrá.
Číne chce byť na Mesiaci skôr
"Osobne si myslím, že Čína sa späť na Mesiac dostane ešte pred nami," povedal šéf NASA Michael Griffin pred dvoma týždňami na prednáške vo Washingtone. Prednáška sa konala v súvislosti s budúcoročným 50. výročím vzniku americkej vesmírnej agentúry.
"Myslím si, že ak sa tak stane, Američanom sa to nebude páčiť. Ale jednoducho sa im to bude musieť nepáčiť," dodal Griffin.
Griffinova otvorenosť mnohých z vesmírnej komunity zaskočila, ale znalci si realitu uvedomujú. Čína uskutočnila dva lety s posádkou vo vlastných raketách a rada sa zmocní i Mesiaca.
USA nemajú na Mesiac politickú vôľu
NASA si ako dátum návratu na Mesiac určila rok 2020. Čína by sa tam chcela dostať skôr. Ešte tento rok plánuje umiestniť na orbitu Mesiaca sondu, ktorú má nasledovať pokus o pristátie. V roku 2017 chce Čína uskutočniť automatizovaný let, ktorý bude mať za úlohu priniesť vzorky horniny.
Či sa Číne podarí vyslať na Mesiac ľudí predtým, než to stihnú Američania, nie je isté. Spojené štáty majú pokročilejšiu techniku a "určite by sme sa mohli na Mesiac vrátiť pred Číňanmi, ale nemáme na to politickú vôľu a tým ani zdroje," povedala Joan Johnsonová-Freesová, vedúca katedry rozhodovania o národnej bezpečnosti z inštitútu Naval War College.
Američania poletia s Rusmi
Rusko vo vesmírnych pretekoch zaostalo a pri Mesiaci a Marse bude spolupracovať so Spojenými štátmi.
Misie budú bez posádky a riadené zo Zeme, uviedla agentúra AP.
Griffin a riaditeľ Ruskej vesmírnej agentúry Anatolij Perminov sa dohodli na tom, že na palubu sond NASA, ktoré budú skúmať Mesiac a Mars, umiestnia ruské prístroje.
"Tieto dva projekty poukazujú na ochotu našich krajín hľadať príležitosti, pri ktorých je výhodná vzájomná spolupráca," povedal Griffin. "Keď sa takéto príležitosti vyskytnú, našim zámerom je pracovať spolu, aby sme ich dokázali využiť," dodal.
Prvé ruské zariadenie nazvané LEND namontujú na sondu NASA s názvom Lunar Reconnaissance Orbiter (LRO), ktorú by do vesmíru mali vypustiť v októbri 2008. LRO bude hľadať možné zdroje vody pod povrchom mesačných pólov.
Misie pohľadajú vhodné miesto na pristátie
Gordon Chin, vedec z projektu LRO, povedal, že ruský prístroj vyhral medzinárodnú súťaž na najlepšie zariadenie pre túto misiu.
Podobné ruské zariadenia umiestnia aj na vesmírne vozidlo NASA, ktoré má skúmať planétu Mars v roku 2009.
Podľa China sú misie dôležité na to, aby určili výhodné miesta na pristátie budúcich misií na Mesiaci a Marse. "Zariadenie LEND nám umožní veľmi presne určiť potenciálne pristávacie miesta, na ktorých môžu existovať potrebné zdroje ako je napríklad voda," povedal Chin.
Chýbajú peniaze
Americký vesmírny výskum je momentálne pomalší než v 50. a 60. rokoch minulého storočia kvôli menším rozpočtom. Prezident John F. Kennedy ohlásil misiu na Mesiac v roku 1961 a už v roku 1969 stáli Neil Armstrong a Buzz Aldrin na jeho povrchu.
Súčasná americká administratíva sa k myšlienke misie na Mesiac vrátila v roku 2004 a samotný let je naplánovaný až na rok 2020.
"Spojené štáty sa musia zbaviť dojmu, že ide o preteky," povedal poradca Bieleho domu pre vedu John Marburger.
Podľa Griffina boli na vrchole technologickej pyramídy Spojené štáty, čo tiež prispelo k tomu, že sa stali najväčšou ekonomickou mocnosťou a ostatné národy s nimi chceli spolupracovať. Túto lekciu Američanom v budúcich rokoch pravdepodobne pripomenie Čína.
