Modriča 3. októbra (TASR) - Bosnianskosrbského prezidenta Milana Jeliča (51), ktorý v nedeľu zomrel na infarkt, dnes pochovali v jeho domovskom meste Modriča.
Na pohrebe s najvyššími štátnymi poctami sa zúčastnili najvyšší bosnianskosrbskí predstavitelia, prezidentka moslimsko-chorvátskej časti Bosny Borjana Krištová, vyslanec medzinárodného spoločenstva v Bosne, slovenský diplomat Miroslav Lajčák a iní medzinárodní predstavitelia. Z Belehradu pricestovali srbský prezident a premiér, Boris Tadič a Vojislav Koštunica. Cestu k cintorínu lemovalo asi 20.000 ľudí, ktorí k rakve hádzali kvety.
"Spoločne sme zdieľali lásku k Srbskej republike a na tomto mieste ti môžem sľúbiť, že vybudujeme lepšiu a šťastnejšiu Srbskú republiku," povedal v prejave pri hrobe bosnianskosrbský premiér Milorad Dodik, Jeličov osobný priateľ.
Jeliča, ktorému v roku 2003 urobili bypass, silný infarkt postihol v nedeľu večer počas sledovania futbalového zápasu na štadióne v Modriči na severovýchode krajiny.
Za prezidenta ho zvolili v októbri 2006. Vyštudoval ekonomiku v srbskej Subotici, doktorát získal v Banja Luke. Trinásť rokov viedol ropnú rafinériu v Modriči.
Jelič bol pôvodne členom Srbskej demokratickej strany (SDS), založenej vojnovým bosnianskosrbským lídrom Radovanom Karadžičom, ktorého haagsky tribunál OSN obžaloval z vojnových zločinov. Karadžič stále uniká justícii. V roku 1998 prešiel k Dodikovým sociálnym demokratom, ktorí sú v súčasnosti najsilnejšou bosnianskosrbskou stranou. Pred zvolením za prezidenta pôsobil vo vláde RS ako minister hospodárstva, energetiky a rozvoja. Ako bývalý futbalový hráč bol tiež prezidentom bosnianskeho futbalového zväzu. Na spomienkovom obrade sa v utorok zúčastnil aj bývalý futbalový reprezentant Francúzska Michel Platini.
Parlament RS za dočasného prezidenta zvolil predsedu zákonodarného zboru Igora Radojiča. Riadne voľby sa musia uskutočniť do troch mesiacov, podľa očakávaní sa tak stane do konca roka.
Bosna bola v rokoch 1992-95 dejiskom krvavého etnického konfliktu medzi Srbmi, Bosniakmi (Moslimami) a Chorvátmi. Na základe mierovej dohody z amerického Daytonu je rozdelená na dve výrazne autonómne entity - Srbskú republiku (RS) a moslimsko-chorvátsku Federáciu Bosny a Hercegoviny (FBaH). Obe sú spojené centrálnymi inštitúciami a majú vlastné vlády, parlamenty a prezidentov.
