Belehrad 3. októbra (TASR) - V Belehrade sa dnes začala dvojdňová konferencia venovaná otázke zákazu kazetových bômb. Stretnutie iniciovala srbská vláda, ktorá minulý týždeň od OSN dostala informácie o lokalizácii kazetových bômb zhodených NATO na krajinu počas náletov v roku 1999.
Na konferencii sa zúčastňujú predstavitelia 23 krajín. Akcia má korene v nórskej iniciatíve, tzv. Osloskom procese, ktorá vo februári tohto roka vyzvala na zákaz kazetových bômb do roku 2008. Viaceré signatárske krajiny Konvencie o konvenčných zbraniach (CCW) predtým odmietli návrh, aby sa konvencia týkala aj kazetových bômb.
Konferencia venuje aj problematike poskytovania pomoci civilistom, ktorých vážne zranili kazetové bomby rozptýlené po krajine, ako aj otázke financovania projektov v krajinách, kde nevybuchnutá munícia ohrozuje civilistov.
Predpokladá sa, že počas náletov, ktorými vyvrcholil kosovský konflikt, aliancia na srbské územie zhodila asi 2000 kazetových bômb, ktoré obsahovali 350.000 menších náloží. Podľa odhadov na území krajiny zostáva stále asi 20.000 nevybuchnutých bômb. Ďalšie kazetové bomby z obsahom 235.000 náloží zhodili na Kosovo a jeho hornaté hranice s Albánskom.
Od skončenia náletov pri explózii kazetových bômb prišlo o život najmenej šesť ľudí, vrátane troch detí, 12 ďalších utrpelo zranenia.
Kazetové bomby predstavujú najväčší problém v krajinách ako Irak, Afganistan a Libanon. Tieto zbrane boli použité aj v Európe, hlavne v krajinách bývalej Juhoslávie počas konfliktov v 90. rokoch.
Najväčší výrobcovia kazetových bômb - USA, Čína a Rusko - nepodnikli v súvislosti s Osloským procesom žiadne kroky. Účastníci stretnutia na úvod konferencie povedali, že trojicu krajín vyzvú, aby sa pripojili k novej zmluve zakazujúcej používanie týchto zbraní.
"Traja najväčší výrobcovia kazetovej munície majú morálnu povinnosť pristúpiť k novej zmluve, ktorú doteraz schválilo 81 krajín," povedal agentúre AP Thomas Nash, koordinátor Koalície proti kazetovej munícii.
Kazetové bomby, používané šesť desaťročí, patria medzi najviac kontroverzné zbrane súčasného vojenstva. Po zhodení z lietadla, alebo vypálení z mínometu, sa kontajnery s obsahom do 250 malých bômb otvoria a nálože tak dopadnú na územie s rozlohou štyroch blokov.
Väčšina vybuchne okamžite, zvyšok - podľa niektorých odhadov do desať percent - zostane na mieste dopadu, pričom explózia môže byť vyvolaná o niekoľko rokov neskôr dotykom, pohybom alebo dokonca výbojom statickej elektriny zo šiat.
Bombičky majú rôzne tvary a veľkosti. Väčšinou však vyzerajú ako plechovky hnedej, šedej alebo žltej farby, čo často priťahuje deti. Výbuch nálože je dosť silný na to, aby zmrzačil a zabil.
Armády považujú kazetové bomby za spôsob, ako minimalizovať šance nepriateľa na prežitie v teréne. Podobne ako míny a nastražené nálože však nerozlišujú medzi vojakmi a civilistami.
Ako prví kazetové bomby použili počas druhej svetovej vojny Sovieti proti nemeckým tankom. Nasadené boli aj vo Vietname, Kambodži, Kongu, Juhoslávii, Sierre Leone, Iraku, Afganistane a naposledy v Libanone.
Na konferencii vystúpil aj Branislav Kapetanovič, bývalý odmíňovač srbskej armády, ktorý hovoril o osude obetí. Kapetanoviča (41) americká kazetová bomba zranila v novembri 2000 pri čistení letištného poľa. Prišiel o obe ruky a nohy, okrem toho poriadne nepočuje a nevidí. Kazetové bomby označil za "najviac prefíkanú muníciu, ktorá bola kedy vyrobená".
"Pokúsil som sa preskúmať ten malý žltý predmet v kríku, keď ten vybuchol. V centre výbuchu to znelo ako keď sklenená fľaša spadne na betónový chodník. Na mieste som prišiel o obe ruky a nohy, ďalšie tri mesiace som bol slepý," povedal agentúre AP.
"Som však optimista, veľký optimista, že kazetové bomby budú čoskoro zakázané a že obete dostanú pomoc," vyhlásil na konferencii.
