Paríž/Moskva 3. októbra (TASR) - Francúzsky básnik, spisovateľ, esejista a kritik Louis Aragon, ktorého 110. výročie narodenia si dnes pripomína kultúrna verejnosť, v roku 1968 tvrdo kritizoval vstup vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. Konštatovala to dnes ruská tlačová agentúra RIA-Novosti v materiáli venovanom výročiu narodenia francúzskeho majstra slova.
Louis Aragon, ktorý sa narodil 3. októbra 1897 v Paríži, v druhej dekáde 20. storočia v meste na Seine študoval na lekárskej fakulte. Už ako študent medicíny prispieval veršami do kubistických a futuristických časopisov. Na vlastnej koži zažil prvú svetovú vojnu.
Zblížil sa s dadaistami i surrealistami, spolupracoval s viacerými literárnymi časopismi. Básne tohto obdobia potom uverejnil pod názvom Feu de joie (Plamene radosti, 1920), Le Mouvement perpétuel (Večný pohyb, 1924) a v próze Le Paysan de Paris (Parížsky sedliak, 1926).
V roku 1927 vstúpil do Francúzskej komunistickej strany a aktívne sa začal venovať žurnalistike, najmä v novinách lďHumanité.
Začiatkom 30. rokov 20. storočia niekoľkokrát navštívil vtedajší Sovietsky zväz. V roku 1932 prišiel do krajiny sovietov ako člen medzinárodnej skupiny spisovateľov, poznávajúcich novostavby socialistického Uralu, najmä mesta Magnitogorsk. Dojmy z cesty vyjadril v optimistickej zbierke básní Hourra lďOural (Hurá, Ural, 1934).
V tom čase si vzal za manželku literárne činnú Elsu Trioletovú, ktorej venoval mnohé básne. V románovom cykle Le Monde réel (Skutočný svet) kriticky zachytil morálne postoje francúzskej buržoázie z radov intelektuálneho prostredia v období rokov 1890-1940.
Počas druhej svetovej vojny pôsobil v hnutí Odporu (Résistance) spolu s niekoľkými ďalšími básnikmi a majstrami pera, napríklad Robertom Desnosom, Paulom Éluardom, Jeanom Prévostom.
V roku 1957 sa stal laureátom Leninskej prémie za upevnenie mieru medzi národmi. To mu však nebránilo v tom, aby sa v nasledujúcich rokoch rozhodne postavil proti autoritatívnym metódam sovietskeho komunistického režimu. Odsudzoval napríklad procesy proti spisovateľom vtedajšieho ZSSR.
Ostré protirečenia povojnového obdobia zachytil v zbierke Mes Caravanes et autres poemes (Moje karavány a iné básne, 1959). Kľúčové situácie svojho života a myšlienkové otrasy spôsobené dobovými udalosťami vložil do životopisnej poémy Le Roman inachevé (Nedokončený román, 1956). Osobnú inšpiráciu a filozofické zamyslenie spojil v poéme Elsa (1959). V poéme Les Poetes (Básnici, 1960) rozvíjal úvahy o vnútornej dynamickosti básnickej tvorby, o pohybe myšlienky od podnetu až po umelecké stvárnenie.
V historickom románe La Semaine Sainte (Veľkonočný týždeň, 1958) sa vrátil k téme úteku Bourbonovcov a Napolenovho návratu. Prelínaním minulého a budúceho objasňoval otázku vzťahu vrstiev spoločnosti k striedajúcim sa režimom.
V diele Histoire de lďURSS (Dejiny ZSSR, 1962, 1966) spracoval úsilie o vybudovanie prvého socialistického štátu. Treba konštatovať, že Aragon napísal oveľa väčší počet poetických i prozaických diel.
Louis Aragon skonal 24. decembra 1982 v Paríži. Pochovaný je v parku Moulin de Villeneuve vedľa svojej lásky Elsy Trioletovej.
