Záhreb 3. októbra (TASR) - Približne 100.000 Chorvátov sa za tri dni podpísalo pod petíciu proti pokračovaniu spolupráce krajiny s haagskym tribunálom OSN. S odvolaním sa na predsedu extrémne pravicovej Chorvátskej strany práva (HSP) Anta Djapiča to dnes oznámila miestna tlač.
Cieľom HSP je získať 400.000 podpisov potrebných na vypísanie referenda o zrušení zákona, ktorý upravuje spoluprácu s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY).
HSP petíciu zorganizovala v reakcii na verdikt ICTY, ktorý 27. septembra odsúdil len dvoch z trojice obžalovaných srbských dôstojníkov za zmasakrovanie dvoch stoviek ľudí vo Vukovare na východe Chorvátska, spáchanej v novembri 1991. Vyšší trest, 20 rokov väzenia, dostal len bývalý veliteľ juhoslovanskej armády Mile Mrkšič, bývalý šéf vojenskej polície Veselin Šljivančanin vyviazol s päťročným trestom. Posledného z tzv. vukovarskej trojky, brigádneho veliteľa Miroslava Radiča sudcovia ICTY od obvinení oslobodili.
HSP podpisy zbiera od soboty. Ak získa 400.000 podpisov, musí vláda podľa chorvátskych zákonov referendum zorganizovať. Djapič avizoval, že HSP odovzdá petíciu parlamentu ešte pred skončením tohto legislatívneho obdobia. Referendum môže následne vypísať nový parlament na svojom prvom zasadaní.
Kauza sa zrejme prejaví v kampani pred voľbami chorvátskeho parlamentu, plánovanými na 25. novembra.
Vukovarská masakra sa stala jednou z najznámejších vrážd balkánskych vojen, ktoré v rokoch 1991-95 sprevádzali rozpad Juhoslávie.
Srbské jednotky z vukovarskej nemocnice vyviedli pacientov, zdravotníkov a utečencov, ktorých previezli na prasaciu farmu pri neďalekej Ovčare a popravili. Mesto na brehu Dunaja bolo zničené počas trojmesačného obliehania srbskými silami.
Prokuratúra žiadala doživotie a počas procesu sa snažila dokázať, že trojica je zodpovedná za zabitie najmenej 264 osôb, ktorí hľadali útočisko v nemocnici. Žalobcovia tvrdili, že obeťami boli zamestnanci nemocnice, pacienti alebo utečenci, ktorí sa tam uchýlili v nádeji, že po ukončení obliehania bude budova evakuovaná za prítomnosti medzinárodných pozorovateľov. Žalobcovia sa snažili dokázať, že zabitými boli hlavne civilisti, sudcovia ICTY však konštatovali, že v prvom rade išlo o predpokladaných chorvátskych bojovníkov, čím odmietli všetky vznesené obvinenia zo zločinov proti ľudskosti. Dvojicu dôstojníkov neodsúdili za priamu účasť na zločine, ale za to, že zabitých neochránili pred srbskými polovojenskými jednotkami, ktoré masakru vykonali.
