ŠTRASBURG 2. októbra (SITA/AP) - Srbský premiér Vojislav Koštunica v utorok varoval európskych politikov, že ak povolia etnickým Albáncom vytvoriť si vlastný nezávislý štát, mohlo by to viesť k podobným požiadavkám od všetkých minoritných etník v Európe. Zároveň zdôraznil, že Srbsko nikdy nepovolí Kosovu vytvoriť nezávislý štát uprostred srbských hraníc. Koštunica si myslí, že "niektoré európske štáty" sú pripravené uznať nezávislé Kosovo, čo je krok, ktorý by vytvoril jeden z najnebezpečnejších precedensov od druhej svetovej vojny.
"Opýtajme sa samých seba, koľko separatisticky zmýšľajúcich minoritných etník v súčasnej dobe veľmi dôsledne sleduje vyriešenie otázky albánskej menšiny v Kosove," povedal Koštunica v európskom parlamente a dodal, že Rumunsko, Slovensko a Španielsko sú medzi krajinami, ktoré môžu v budúcnosti čeliť vzrastajúcim požiadavkám zo strany etnických menšín. "Definitívne uisťujem, že Srbsko nikdy neuzná deklaráciu nezávislosti pre provinciu," dodal.
Vyslanci Európskej únie, Spojených štátov amerických a Ruska sa spolu s lídrami Srbska a Kosova stretli minulý týždeň na ďalšom kole priamych rokovaní o budúcom štatúte spornej provincie Kosovo v New Yorku. Stretnutie neprinieslo žiadny reálny výsledok a vyslanci sa dohodli na ďalšom priamom rokovaní, ktoré bude 14. októbra v Bruseli.
Samostatnosť Kosova pod medzinárodným dohľadom navrhol splnomocnenec OSN pre Kosovo Martti Ahtisaari. Etnickí Albánci jeho plán uvítali, no v Belehrade a Moskve, ktorá je tradičným spojencom Srbska, sa stretol s odmietavým postojom.
Počas konfliktu v Kosove v rokoch 1998-99 zahynulo približne 10 tisíc ľudí a približne 2 tisíc je stále nezvestných. Tvrdé zákroky srbských bezpečnostných síl proti albánskym separatistom viedli k tomu, že Severoatlantická viedla proti bývalej Juhoslávii 78 dní leteckú vojnu s cieľom zastaviť boje. Odvtedy je Kosovo pod správou OSN a NATO. Provincia formálne zostáva súčasťou Srbska, hoci ju riadia miestne úrady vedené etnickými Albáncami pod dozorom OSN.
