Brusel 1. októbra (TASR) - Európska únia ešte nie je spokojná s oznámenou dohodou o policajnej reforme v Bosne. "Momentálne sa zdá, že tieto snahy ešte neviedli všeobecnej dohode," povedala v Bruseli Krisztina Nagyová, hovorkyňa komisára pre rozširovanie EÚ Olliho Rehna.
Podľa Nagyovej je určite pozitívne, že politickí lídri diskutujú o možnostiach dosiahnutia dohody, ktorá by získala väčšinovú podporu v parlamente. Napriek tomu sú však potrebné dodatočné vysvetlenia.
K situácii sa dnes v Sarajeve pred novinármi vyjadrí aj medzinárodný poverenec pre Bosnu Miroslav Lajčák. Protokol, ktorý v piatok podpísali lídri bosnianskych Srbov a Moslimov, Milorad Dodik a Haris Silajdžič, slovenský diplomat prostredníctvom hovorcu označil za "neúplný". Lajčákom stanovený termín na dosiahnutie dohody vypršal v nedeľu.
Policajná reforma má zjednotiť policajné zbory oboch častí Bosny - moslimsko-chorvátskej Federácie Bosny a Hercegoviny (FBaH) a Srbskej republiky (RS) s tým, že v krajine bude jedno centrálne ministerstvo vnútra. Európska únia realizáciou reformy podmieňuje podpísanie stabilizačnej a asociačnej dohody (SAA), prvého kroku k prípadnému členstvu Bosny v EÚ.
Najväčší odpor proti reforme kládli bosnianski Srbi, ktorí zrušenie vlastnej polície považujú za ohrozenie existencie RS.
Lajčák - ktorý v Bosne od začiatku júla pôsobí ako vysoký reprezentant medzinárodného spoločenstva s veľmi širokými právomocami, ako aj vyslanec EÚ - dal bosnianskym politikom na dosiahnutie dohody termín do konca septembra.
V opačnom prípade miestnym lídrom pohrozil drastickými sankciami. V tejto súvislosti sa nevylučovalo ani odvolanie Silajdžiča a Dodika, považovaných za najväčšie prekážky pre dosiahnutie dohody. Väčšina politických strán dohodu medzi Silajčičom a Dodikom privítala, objavili sa však aj hlasy, že dohoda bola zo strany oboch lídrov len "divadlom".
Podľa troch princípov stanovených EÚ musí byť polícia financovaná z centrálneho rozpočtu, nesmie byť pod politickým vplyvom a policajné obvody musia byť vytvorené podľa potrieb funkčnosti a nie na základe hraníc medzi oboma bosnianskymi entitami.
Bosna je na moslimsko-chorvátsku a srbskú časť rozdelená na základe daytonskej dohody, ktorá v roku 1995 ukončila 3,5-ročný krvavý konflikt medzi Moslimami, Srbmi a Chorvátmi.
Takéto usporiadanie malo zaistiť povojnovú stabilitu, je však komplikované, finančne náročné a považované za prekážku pre ďalší rozvoj krajiny.
Obe, výrazne autonómne entity mali pôvodne aj vlastné ozbrojené sily, tie však medzičasom pod medzinárodným tlakom spojili pod jednotné velenie.
Existencia dvoch policajných zborov bráni efektívnemu boju proti organizovanému zločinu, keďže polície svoju činnosť prakticky vôbec nekoordinujú a kriminálnici môžu pred stíhaním jednoducho unikať z jednej časti krajiny do druhej.
