Moskva 1. októbra (TASR) -
Vypustenie prvého satelitu na obežnú dráhu Zeme 4. októbra 1957 z vtedajšieho sovietskeho kozmodrómu v kazašskom Bajkonure neznamenalo len začiatok "vesmírneho veku", ale aj prvý krok v boji o vesmír medzi Spojenými štátmi a bývalým ZSSR. A sovietska technika bola o chlp popredu.
Spojené štáty sa tiež obávali, že Moskva môže použiť svoje všestranné rakety na prenos jadrových zbraní.
Teraz, po dlhom a neplodnom období, Rusko opäť mieri do vesmíru, pričom plánuje vlastnú základňu na Mesiaci a misiu na Mars.
Sputnik s priemerom 58 centimetrov a váhou približne 84 kilogramov začal novú éru vedecko-technických výdobytkov, medzi ktoré patrí napríklad satelitná komunikácia.
Vtedajší sovietsky líder Nikita Chruščov si uvedomil propagandistickú hodnotu vesmíru a Rusi 3. novembra 1957 vypustili Sputnik 2, čím oslávili 40. výročie októbrovej revolúcie. Satelit už vážil 500 kilogramov a na jeho palube bola "posádka" - sučka menom Lajka.
Päťdesiat rokov po jej smrti Rusi oslavujú pobyt prvého živého tvora vo vesmíre.
Na začiatku roku 1958 sa Američanom konečne podarilo dostať na obežnú dráhu satelit Explorer 1. Ale Chruščov mal dôvod sa posmievať, keďže "grapefruit" z Washingtonu, ako satelit nazval, mal priemer len 16,2 cm a vážil smiešnych 13,7 kilogramov.
Ruský vesmírny priemysel sa v súčasnosti - a práve načas pri 50. výročí - zdá byť sebavedomý po tom, ako v 90. rokoch minulého storočia chradol z dôvodu nedostatku financií.
Za 20 rokov Moskva plánuje stanicu na Mesiaci a za 30 rokov by mala vyslať posádku na Mars, uviedol riaditeľ Ruskej vesmírnej agentúry Anatolij Parminov.
Ruský program zahŕňa aj výstavbu novej vesmírnej platformy na Ďalekom východe a umiestnenie exkluzívne ruskej vesmírnej stanice na orbite.
"Bude to niečo celkom odlišné od ISS (Medzinárodná vesmírna stanica)," povedal Parminov a dodal, že v "ponuke" je aj nový dopravný systém a raketoplán.
Rusko chce týmto novým programom nadviazať na bývalé úspechy. Podľa prvého vicepremiéra Sergeja Ivanova, ktorého cituje denník Rossijskaja gazeta, ruský satelitný systém GLONASS (Global Navigation Satellite System) nahradí do roku 2011 súčasný americký pozičný systém GPS (Global Positioning System).
Podľa článku je tento systém tak dôležitý ako vlastníctvo jadrových zbraní či energetických zdrojov. "Človek sa len do toho musí pustiť naplno," vyzýval Ivanov svojich výskumníkov.
Vedci sa však zároveň začínajú obávať zvyšujúceho sa množstva takzvaného vesmírneho odpadu na obežnej dráhe Zeme.
Podľa Jurija Zajceva z Inštitútu vesmírneho výskumu sa môže stať, že lety do vesmíru nebudú "za chvíľu" možné kvôli veľkému počtu satelitov a odpadu v letových dráhach.
Milióny rôznych častí - pozostatky z nosných rakiet, vybuchnuté vesmírne sondy a každodenný odpad pochádzajúci od kozmonautov - dnes krúžia okolo planéty.
Je možné, že tieto vesmírne častice, z ktorých sa niektoré pohybujú rýchlejšie ako vystrelený náboj, spôsobia kolízie a zranenia personálu, povedal Zajcev.
Po 50 rokoch od štartu Sputnika krúžia okolo Zeme stovky satelitov vo výškach 80 až 36.000 kilometrov.
Poskytujú meteorologické údaje pre predpoveď počasia či zaznamenávajú zmeny na planéte ako sú vulkanické erupcie, hurikány či ničenie dažďových pralesov.
Merajú aj rozpúšťanie polárnych ľadovcov v súvislosti s klimatickými zmenami.
Prvé lety do vesmíru sa s dnešnými zariadeniami nedajú porovnávať. Misia sputnika, ktorú zo Zeme viedol Sergej Koroľov, pomocou svojich troch antén prenášala informácie o hrúbke či teplote atmosféry na pozemskú stanicu.
Okolo Zeme sa sputnik rútil rýchlosťou 8.000 metrov za sekundu a planétu obiehal vo výške 939 kilometrov, až kým sa nevybili chemické batérie. Blýskavá hliníková guľa potom zhorela v zemskej atmosfére 4. januára 1958.
