Sarajevo 30. septembra (TASR) - Vyslanec medzinárodného spoločenstva v Bosne Miroslav Lajčák zrejme nie je spokojný s dohodou o policajnej reforme, ku ktorej v piatok dospeli politickí lídri bosnianskych Moslimov a Srbov.
Protokol, ktorý podpísali bosniacky člen kolektívneho prezídia Haris Silajdžič a bosnianskosrbský premiér Milorad Dodik, je "neúplný" a sú potrebné dodatočné vysvetlenia, povedal Lajčákov hovorca Oleg Milišič podľa dnešného vydania banjaluckého denníka Nezavisne novine.
Policajná reforma má zjednotiť policajné zbory oboch častí Bosny - moslimsko-chorvátskej Federácie Bosny a Hercegoviny (FBaH) a Srbskej republiky (RS) s tým, že v krajine bude jedno centrálne ministerstvo vnútra. Európska únia realizáciou reformy podmieňuje podpísanie stabilizačnej a asociačnej dohody (SAA), prvého kroku k prípadnému členstvu Bosny v EÚ.
Najväčší odpor proti reforme kládli bosnianski Srbi, ktorí zrušenie vlastnej polície považujú za ohrozenie existencie RS.
Lajčák - ktorý v Bosne od začiatku júla pôsobí ako vysoký reprezentant medzinárodného spoločenstva s veľmi širokými právomocami, ako aj vyslanec EÚ - dal bosnianskym politikom na dosiahnutie dohody termín do konca septembra.
V opačnom prípade miestnym lídrom pohrozil drastickými sankciami. V tejto súvislosti sa nevylučovalo ani odvolanie Silajdžiča a Dodika, považovaných za najväčšie prekážky pre dosiahnutie dohody.
Dvaja najväčší nepriatelia na bosnianskej politickej scéne sa však v piatok popoludní prekvapujúco dohodli na spoločnom protokole, ktorým - podľa ich vyjadrení - sa prihlásili k Lajčákovým návrhom.
Väčšina politických strán dohodu medzi Silajčičom a Dodikom privítala, objavili sa však aj hlasy, že dohoda bola zo strany oboch lídrov len "divadlom". Slovenský diplomat sa k jej obsahu zatiaľ nevyjadril.
"Obom politickým vodcom (Silajdžičovi a Dodikovi) sme zaslali otázky k protokolu, ktoré si vyžadujú dodatočné vysvetlenie. Ihneď, ako tieto vysvetlenia dostaneme, Európska komisia posúdi, či je protokol v súlade s európskymi princípmi (policajnej reformy) a či je prijateľný," povedal Milišič.
Podľa troch stanovených princípov musí byť polícia financovaná z centrálneho rozpočtu, nesmie byť pod politickým vplyvom a policajné obvody musia byť vytvorené podľa potrieb funkčnosti, a nie na základe hraníc medzi oboma bosnianskymi entitami.
Bosna je na moslimsko-chorvátsku a srbskú časť rozdelená na základe daytonskej dohody, ktorá v roku 1995 ukončila 3,5-ročný krvavý konflikt medzi Moslimami, Srbmi a Chorvátmi.
Takéto usporiadanie malo zaistiť povojnovú stabilitu, je však komplikované, finančne náročné a považované za prekážku pre ďalší rozvoj krajiny.
Obe entity, spojené len slabými centrálnymi inštitúciami, mali pôvodne aj vlastné ozbrojené sily, tie však medzičasom pod medzinárodným tlakom spojili pod jednotné velenie.
Existencia dvoch policajných zborov bráni efektívnemu boju proti organizovanému zločinu, keďže polície svoju činnosť prakticky vôbec nekoordinujú a kriminálnici môžu pred stíhaním jednoducho unikať z jednej časti krajiny do druhej.