Kyjev 28. septembra (TASR) Predčasné parlamentné voľby na Ukrajine v nedeľu rozhodnú o novom zložení 450-členného jednokomorového parlamentu Najvyššej rady.
Politické strany, ktoré vytvoria väčšinovú koalíciu, rozhodnú o novom premiérovi a podobe vlády. Výsledok parlamentných volieb na Ukrajine sa zásadne odrazí aj na vzťahoch prozápadného prezidenta s vládou.
K hlbokej politickej kríze došlo na Ukrajine na jar kvôli preťahovaniu opozičných poslancov do koaličného tábora a kvôli neprekonateľným kompetenčným sporom medzi prezidentom Viktorom Juščenkom a premiérom, lídrom Strany regiónov Viktorom Janukovyčom.
Favoritom volieb je Janukovyčova strana, ktorá by podľa výskumov z polovice septembra mohla dostať od voličov, predovšetkým rusky hovoriacich z východu a juhu krajiny, až 34 percent hlasov. Môže mať však núdzu o spojencov, pretože jej naklonené ľavicové strany budú bojovať o to, aby sa do parlamentu cez trojpercentnú hranicu vôbec dostali.
Ako druhá by mala podľa predvolebných výskumov skončiť strana Juščenkom odvolanej premiérky Julie Tymošenkovej BJUT so ziskom vyše 23 percent hlasov, a 13 percent hlasov a až tretie miesto sa môže ujsť proprezidentskej koalícii Naša Ukrajina Národná sebaobrana.
Podľa analytikov a politológov sa o budúcej ukrajinskej vláde bude viac než vo volebných miestnostiach rozhodovať pri zložitých povolebných rozhovoroch a zákulisných obchodoch.
Od konca roku 2005, keď sa po sfalšovaných prezidentských voľbách odohrala v Kyjeve nekrvavá pomarančová revolúcia, sa Ukrajina zmieta medzi prozápadnou a proruskou orientáciou. Podľa kyjevského politológa Maksyma Strichu je to aj dôsledok nenaplnených očakávaní Kyjeva, že Ukrajina dostane jednoznačnú pozvánku k prípravám na budúce členstvo v EÚ. "Som presvedčený o tom, že EÚ, respektíve eurobyrokrati v Bruseli, tým, že v roku 2005 na Ukrajinu nevyslali jasný signál, konali krátkozrako a chybne aj z hľadiska záujmov EÚ. Vravím to aj s vedomím toho, aké problémy vtedy EÚ riešila rozšírenie, ústavnú zmluvu a podobne. Pretože Ukrajina nemôže zostať na rázcestí navždy. Ukrajina sa nevyhnutne musí stať buď súčasťou únie, alebo súčasťou akéhosi obnoveného nového ruského sveta," povedal Stricha v rozhovore pre TASR.
"V terajšej situácii sú pre Ukrajinu, a najmä tie politické sily, ktoré podporujú orientáciu na Európu, dôležité akékoľvek signály z EÚ, ktoré dokumentujú existenciu európskej perspektívy. Ukrajinci si preto veľmi vážia postoje tých európskych vlád, ktoré jednoznačne vyhlasujú, že EÚ musí vyslať Ukrajine signál o jej možnom budúcom členstve," dodal politológ s tým, že Kyjev si cení aj podporu zo strany nových členov Únie. Spomedzi krajín únie má Ukrajina najväčšiu podporu zo strany Veľkej Británie a Poľska. Podľa Maksyma Strichu sú hlasy z EÚ a Bruselu dôležité, ale o budúcnosti svojej krajiny musia Ukrajinci rozhodnúť sami. Prozápadné sily však potrebujú podporu. "Vývoj na Ukrajine je predovšetkým vecou samotných Ukrajincov. Ale je skutočnosťou, že Ukrajinci, ktorí dnes podporujú proeurópske názory a sú zástancami toho, že Ukrajina sa musí uberať smerom k Európe, sú v zložitej situácii. Na jednej strane stojí Západ, ktorý opakuje, že bude akceptovať akýkoľvek výsledok čestných volieb, a na strane druhej sú Rusi, ktorí núkajú Ukrajine smerovanie na Východ a vytvorenie protiváhy Západu, ktorý podľa Ruska Ukrajinu neprijíma a jej obyvateľov považuje za občanov druhej kategórie," vysvetlil Stricha.
