Budapešť/Štrasburg 27. septembra (TASR) Slovensko-maďarské zmierenie v 21. storočí nemá inú alternatívu, tieto dva národy musia spracovať minulosť a vzájomne sa musia ospravedlniť. Ozaj dôležitá je však budúcnosť, ktorú musia spoločne budovať. Vyhlásil to podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI v stredu v Štrasburgu na mimoriadnej schôdzi skupiny Intergroup pre národnostné menšiny pri Európskom parlamente (EP) jej predseda, maďarský europoslanec Csaba Tabajdi.
Spoločnému budovaniu však nepomáha rozhodnutie slovenského parlamentu o potvrdení Benešových dekrétov, ale skôr ho brzdí, dodal šéf delegácie poslancov EP za Maďarskú socialistickú stranu (MSZP), ktorý schôdzku skupiny inicioval.
"Na nacionalizmus nie je odpoveďou nacionalizmus, ale jeho odsúdenie, v prvom rade odsúdenie a zbúranie nášho vlastného nacionalizmu," konštatoval okrem iného ľavicový maďarský politik. V tejto situácii je potrebné podľa neho ísť cestou pragmatickej spolupráce.
Slovenská europoslankyňa Monika Beňová za Smer-SD v súvislosti s uznesením o Benešových dekrétoch vyjadrila ľútosť nad tým, že to pokazilo slovenskomaďarské vzťahy, a priznala, že pripomínanie minulosti neprospieva k dobrým vzťahom. Zdôraznila však, že podľa jej názoru Maďari na Slovensku sú v dobrej situácii a príčinou terajšieho konfliktu je skôr politická potýčka medzi SNS a SMK.
Europoslankyňa za SMK Edit Bauer vyzdvihla, že s veľkou väčšinou Benešových dekrétov nie sú problémy, nikto nechce spochybňovať tie dokumenty, ktoré tvoria právny základ českej a slovenskej štátnosti. Problémy sú s tými 13 dekrétmi a rozhodnutiami Slovenskej národnej rady, ktoré zakotvujú princíp kolektívnej viny a dodnes účinne diskriminujú členov maďarského národného spoločenstva. To je podľa nej neprijateľné.
Liberálny maďarský europoslanec István Szent-Iványi označil rozhodnutie NR SR za skľučujúce. Terajšie udalosti podľa jeho vyjadrenia nesvedčia o tom, že by Slovensko bolo pripravené na neutrálne prešetrenie minulosti a na vzájomné ospravedlnenie sa.
Kinga Gálová za maďarskú opozičnú stranu FIDESZ Maďarský občiansky zväz (FIDESZ) pripomenula, že Slovensku v roku 1993 pri jeho vstupe do Rady Európy bola sformulovaná požiadavka odstránenia právnych noriem založených na princípe kolektívnej viny.
Katalánsky europoslanec Ignasi Guardans podčiarkol, že jedným zo základných princípov Európskej únie je zákaz etnickej a národnostnej diskriminácie a v tomto prípade ide presne o to. Podľa neho je nepochopiteľné terajšie rozhodnutie NR SR, ktoré ohrozuje základné európske hodnoty a dobré vzťahy.
Lotyšská poslankyňa EP Tatjana Zdanoka, ktorá je parlamentnou reportérkou pre európsku anti-diskriminačnú politiku, zdôraznila, že občania EÚ musia mať rovnaké práva. "Klasické národnostné menšiny sú krehké, preto je potrebné venovať im zvláštnu pozornosť a opatrnosť. Rozhodnutie slovenského parlamentu o Benešových dekrétoch žiaľ neukazujú týmto smerom," dodala.
(spravodajca TASR Ladislav Vallach) bar