BRATISLAVA 27. septembra (SITA) - Nepredpokladá sa však, že voľby ukončia krízu ukrajinskej politickej scény. Dôvodom je to, že výsledky sa nebudú výrazne líšiť od výsledkov predchádzajúcich volieb a nevzíde z nich jasný víťaz. Podľa prieskumu verejnej mienky, ktorý uskutočnil Kyjevský medzinárodný inštitút sociológov, získa premiérova strana približne 33 percent hlasov. Na druhom mieste by mal skončiť Blok Julie Tymošenkovej (BJUT) s 23 percentami a na treťom strana blízka prezidentovi Viktorovi Juščenkovi Naša Ukrajina-Ľudová sebaobrana s približne 12 percentami hlasov.
Volodymyr Fesenko z kyjevského Strediska aplikovanej politológie preto predpokladá koaličné vyjednávania, ktoré budú veľmi tvrdé. V parlamente, ktorý prozápadný Juščenko 2. apríla rozpustil preto, že proruská Janukovyčova strana sa podľa jeho názoru snažila získať viac moci na úkor prezidenta, spolupracovala premiérova strana s komunistami a socialistami. Ak sa však týmto dvom malým stranám nepodarí dostať do parlamentu, Janukovyč bude musieť vyjednávať so svojimi nepriateľmi z obdobia oranžovej revolúcie, s Juščenkom a Tymošenkovou. Akákoľvek vláda vznikne, málokto predpokladá, že boj o moc na Ukrajine sa skončí.
Ukrajinský denník Delo uviedol, že tri hlavné politické strany sa chystajú v nedeľu do Kyjeva priviesť státisíce svojich stúpencov, aby demonštrovali proti výsledkom volieb alebo za ich uznanie. Strana regiónov upovedomila políciu, že má v úmysle zhromaždiť 150 tisíc ľudí, aby demonštrovali na podporu demokratických a transparentných volieb. Naša Ukrajina-Ľudová sebaobrana ohlásila demonštráciu s účasťou 100 tisíc ľudí a BJUT oznámil, že usporiada demonštráciu, na ktorej bude 50 tisíc ľudí. Mimovládna organizácia Výbor voličov Ukrajiny v priebehu predvolebnej kampane upozornila, že ktorákoľvek politická strana, ktorá bude nespokojná s výsledkami hlasovania, bude protestovať s využitím všetkých zdrojov, čo môže ešte viac vystupňovať spoločenské napätie. "Tieto voľby nemôžu vyriešiť krízu. Nálada ľudí sa dostatočne nezmenila ," povedal Ivan Presnjakov z kyjevského Medzinárodného strediska politických štúdií. Napriek tomu, že Ukrajinci sú z politických sporov unavení, predpokladá sa volebná účasť okolo 60 percent. V riadnych parlamentných voľbách v marci 2006 však hlasovalo až 70 percent a v prezidentských voľbách v roku 2004 až 77 percent ukrajinských voličov.
Lídri Európskej únie v polovici septembra Ukrajinu vyzvali, aby po voľbách rýchlo zostavila stabilnú vládu, ktorá bude schopná pokročiť v reformách. "Je dôležité dosiahnuť stabilitu, aby ukrajinská vláda sústredila svoju energiu na reformy," povedal šéf Európskej komisie José Manuel Barroso. Po riadnych parlamentných voľbách, ktoré sa konali v marci 2006, sa však Ukrajinci na novej vláde nevedeli dohodnúť dlhšie ako štyri mesiace. Za dôvod následných mocenských sporov medzi prezidentom a premiérom sa považuje aj to, že ich právomoci sú nejasne definované. Juščenkovi a Janukovyčovi trvalo takmer dva mesiace, kým sa dokázali dohodnúť aspoň na termíne predčasných volieb a ešte v septembri viedli spory o to, či má rozpustený parlament právo zasadať. Barroso zdôraznil nutnosť vypracovania a dodržiavania presných pravidiel. "Veríme, že po voľbách budeme môcť pokračovať v spolupráci s Ukrajinou, aby sme pomohli upevniť ústavnú stabilitu, ktorá je nevyhnutná pre pokrok tejto veľkej krajiny," povedal predseda EK. Európska komisárka pre vonkajšie vzťahy a susedskú spoluprácu Benita Ferrerová-Waldnerová už predtým vyjadrila nádej, že ukrajinské parlamentné voľby povedú k "stabilnej politickej situácii, z ktorej by mohli vychádzať významné reformy ústavy a právneho systému."
