Moskva 26. septembra (TASR) - Popredný ruský prokurátor dnes rozhodol, že rodinu posledného cára nemožno považovať za obeť politických represálií, čím opakovane odmietol žiadosť potomkov.
Rozhodnutie prvého zástupcu generálneho prokurátora Alexandra Buksmana je najnovším a možno posledným verdiktom v dlhoročných snahách príbuzných monarchov, aby boli cár Mikuláš II. a jeho rodina oficiálne vyhlásení za politické obete.
Mikuláš II. abdikoval v roku 1917, keď Rusko zachvátila revolučná horúčka. Cára s jeho rodinou zadržali. Nasledujúci rok ich presunuli do mesta Jekaterinburg na Urale a tam ich popravná čata 17. júla 1918 zastrelila v pivnici domu, kde boli internovaní.
Právnici potomkov cára opakovane žiadali ruskú prokuratúru, aby cársku rodinu zaradila medzi obete politických perzekúcií. Prokurátori to však odmietali s odôvodnením, že poprava bola úkladnou vraždou a nie politicky motivovaným zabitím.
Vo vyhlásení kancelárie generálneho prokurátora sa uvádza, že Buksman príkaz podpísal na základe vyšetrovania, ktoré zistilo, že žiaden súd ani mimosúdny orgán pred zabitím cárskej rodiny nevydal žiaden druh príkazu na popravu alebo prenasledovanie.
Právnik cárskych potomkov German Lukjanov rozhodnutie prokurátora označil za protizákonné a agentúre RIA-Novosti povedal, že cárska rodina bola po zatknutí prenasledovaná.
Pozostatky členov cárskej rodiny objavili v roku 1991, v čase rozpadu Sovietskeho zväzu. Po genetických testoch a sporoch o ich pravosť, kosti v roku 1998 pochovali v katedrále v Petrohrade.
Pozostatky dvoch detí neobjavili, ruskí archeológovia však toto leto oznámili, že pri Jekaterinburgu našli pozostatky chlapca a mladej ženy, ktoré by mohli patriť cárovej dcére a 13-ročnému synovi Alexejovi, dedičovi trónu.
Prokuratúra neskôr oznámila, že opäť otvorí vyšetrovanie okolností zabitia členov cárskej rodiny, čím vyslala signál, že vláda tvrdenia o objavení pozostatkov berie vážne. Podľa výskumníkov potrebné testy fragmentov kostí môžu trvať mesiace.
