BELEHRAD 26. septembra (SITA/AFP) - Srbsko a Kosovo, nepriateľské tábory v otázke budúcnosti spornej provincie Kosovo, mieria k historickému rokovaniu v New Yorku naplánovanému na piatok. "Rokovania budú extrémne zložité," povedal v stredu srbský prezident Boris Tadič. "Verím, že 28. septembra narazíme na niektoré témy, o ktorých sme už dlho so zástupcami kosovských Albáncov nehovorili a myslím si, že máme šancu dosiahnuť kompromis," dodal. Srbský nacionalistický premiér Vojislav Koštunica však v pondelok povedal, že "Srbsko nikdy neuzná existenciu nezávislého kosovského štátu".
Aktuálne kolo rokovaní o budúcom štatúte provincie, ktoré sa začalo 17. septembra rokovaním vo Viedni, zrejme nemá nádej na úspech. Rokovania medzi oboma stranami za asistencie medzinárodného spoločenstva o osude provincie, ktorá je formálne súčasťou Srbska, no od roku 1999 pod patronátom OSN, viaznu, pretože Kosovo žiada nezávislosť a Srbsko ju striktne odmieta. Vrcholní predstavitelia oboch krajín na poslednom stretnutí vo Viedni odmietli navzájom ustúpiť svojim požiadavkám, zatiaľ čo čas na dosiahnutie dohody sa
Belehrad a kosovská Priština začali za asistencie medzinárodnej trojky nové kolo rokovaní o budúcom štatúte srbskej provincie. Rokovania za účasti zástupcov USA, Ruska a Európskej únie sa majú podľa plánu uzavrieť 10. decembra.
Počas konfliktu v Kosove v rokoch 1998-99 zahynulo približne 10 tisíc ľudí a približne 2 tisíc je stále nezvestných. Tvrdé zákroky srbských bezpečnostných síl proti albánskym separatistom viedli k tomu, že Severoatlantická viedla proti bývalej Juhoslávii 78 dní leteckú vojnu s cieľom zastaviť boje. Odvtedy je Kosovo pod správou OSN a NATO. Provincia formálne zostáva súčasťou Srbska, hoci ju riadia miestne úrady vedené etnickými Albáncami pod dozorom OSN.
Samostatnosť Kosova pod medzinárodným dohľadom navrhol splnomocnenec OSN pre Kosovo Martti Ahtisaari. Etnickí Albánci jeho plán uvítali, no v Belehrade a Moskve, ktorá je tradičným spojencom Srbska, sa stretol s odmietavým postojom. Rusko navyše disponuje v Bezpečnostnej rade OSN, ktorá má o pláne hlasovať, právom veta a viackrát pohrozilo, že ho pri hlasovaní uplatní.
