V čase, keď stále doznieva celosvetová sláva sfilmovanej trilógie Pána prsteňov anglického spisovateľa Johna Ronalda Reuela Tolkiena, ktorá obrátila masovú pozornosť aj k Tolkienovým knižkám, stále zostáva často pozabudnuté jedno z kľúčových diel tohto spisovateľa. Celý príbeh Pána Prsteňov má totiž svoju predohru v knižke Hobit alebo Cesta tam a zasa späť, ktorá po prvý raz vyšla pred sedemdesiatimi rokmi, 21. septembra 1937.
Knižku o hobitovi Bilbovi Pytlíkovi a jeho výprave za pokladom začal Tolkien písať pôvodne pre svoje deti niekedy v tridsiatych rokoch. Podľa Tolkiena to bolo okolo roku 1935, jeho synovia však tvrdili, že im príbeh začal rozprávať pred spaním dávno pred týmto rokom.
Základy „hobitológie“
S knižným vydaním pôvodne Tolkien nerátal. Hobit vyšiel až vďaka rodinnej priateľke Elaine Griffithsovej, ktorá ukázala texty v nakladateľstve George Allen & Unwin, kde pracovala. Reakcia bola nadšená a 21. septembra 1937 vyšla knižka. A hneď sa stala detským bestsellerom. Tolkien mal vtedy už štyridsaťpäť rokov. Prvé vydanie bolo vypredané už do Vianoc a v niektorých britských vydaniach sa dokonca objavili Tolkienove jednoduché, ale o to presvedčivejšie ilustrácie.
Hobit je úvodné dielo k rozsiahlej a jazykovo i myšlienkovo prepracovanejšej trilógii Pána prsteňov a bez znalostí niektorých detailov z Hobita čitateľ len s ťažkosťami preniká do Pána prsteňov. V otázke, ktorá kniha je zásadnejšia, je obec „hobitológov“ stále rozdelená na dva nezmieriteľné tábory.
Dobro proti zlu
Kniha je príbehom o usadlom a pohodlnom hobitovi menom Bilbo, ktorého najväčšou vášňou je sedenie pred jeho norou a bafanie z fajky. „Sú to malí človiečikovia, dosahujúci asi tak polovicu nášho vzrastu a menší než bradatí trpaslíci ... Majú sklon k oblejším bruškám, obliekajú sa do pestrých farieb (hlavne do zelenej a žltej), nenosia žiadnu obuv, pretože im na chodidlách od prírody rastie hustá a hrejivá hnedá srsť...“ tak priblížil Tolkien čitateľom hlavného hrdinu, z ktorého sa postupne stane nebojácny a statočný vodca. Jeho život obráti naruby kúzelník Gandalf, ktorý Bilba pošle so skupinou trpaslíkov na ďalekú a nebezpečnú výpravu za pokladom.
Výprava, ktorá nenápadne prerastá do boja dobra so zlom, sa hemží škriatkami, obrými pavúkmi, zlými obrami a ďalšími ohavnosťami, ale na druhej strane aj vznešenými slonmi, dobrými ľuďmi a ďalšími postavami Tolkienovej fiktívnej Stredozeme. Svoje cnosti, statočnosť, ale aj zlobu a nenávisť hlavní hrdinovia Hobita naplno prejavia až v Pánovi prsteňov. Zlo stelesňuje drak Šmak a v príbehu sa objavuje aj podivné stvorenie Glum so svojím prsteňom, ktorý sa spoločne s čarodejníkom Gandalfom neskôr stane jednou z hlavných postáv legendárnej trilógie.
O prsteni je v knihe málo spomienok, pomaly sa ukazuje jeho moc a sila a nad pozorným čitateľom už visí ako povestný Damoklov meč predtucha budúcej pohromy. Až v slávnejšej trilógii sa čitateľ dozvie, kto vlastne bol pôvodne Glum a čo s inak dobrým a usadlým Bilbom, ktorý bol strýkom Froda, hlavného hrdinu Pána prsteňov, dokáže urobiť čarovný prsteň.
Originál za 10 000 dolárov
Hobit bol preložený do viac ako 40 jazykov. V 60. rokoch sa kniha stala jednou z kultových textov západoeurópskej a americkej mládeže a Bilbo si vydobil čestné miesto medzi nesmrteľnými hrdinami svetovej literatúry pre deti.
Cena prvých exemplárov aj v „šalátovom stave“ v súčasnosti neklesne v aukciách pod desaťtisíc dolárov, zachované kusy v pôvodných doskách a s podpisom Tolkiena sa predávajú aj za desaťnásobok tejto sumy.
V roku 1977 bol nakrútený nie príliš vydarený film Hobit a fanúšikovia Tolkiena teraz netrpezlivo čakajú, či sa po úspechu Pána prsteňov niekto ujme aj Hobita. Autor tejto ságy Peter Jackson sa zatiaľ nemôže dohodnúť so štúdiom New Line Cinema, ktorá vlastní práva na Hobita, a záujem sfilmovať legendárnu knihu údajne prejavil napríklad režisér Spidermana Sam Raimi.
J. R. R. Tolkien. FOTO – ČTK |
Autor: David Preisler, čtk