Brusel 19. septembra (TASR) - Zatiaľ čo vo flámskej časti Belgicka sa hovorí o rozdelení krajiny, vo frankofónnom Valónsku sa zvyšuje predaj belgických zástav. Píše to dnes belgický denník La Derniere Heure v súvislosti s pretrvávajúcou politickou krízou v krajine, ktorá je aj sto dní od parlamentných volieb bez novej vlády.
Belgičania nemajú vo zvyku vyvesovať belgickú národnú vlajku a vo všeobecnosti aj tí najväčší patrioti tak robia len 21. júla, v deň, keď si Belgicko pripomína nástup prvého belgického kráľa na trón alebo vtedy, keď sa národnému futbalovému mužstvu podarí vyhrať.
Momentálne sa podľa denníka objavuje aj tretí fenomén, vďaka ktorému sa dostáva zástava do módy a ním je strach z rozdelenia krajiny. V čase politickej krízy, keď jednotu Belgicka ohrozujú niektorí separatisti zo severu, má belgická zástava v Bruseli a vo Valónsku väčšiu cenu, tvrdí La Derniere Heure. Podľa šéfa spoločnosti Wollux, ktorá je jedným z popredných svetových výrobcov zástav, sa predaj v uplynulých dňoch strojnásobil. V 50-tisícovom meste Mouscron - v sídle firmy - ležiacom asi 100 kilometrov na západ od Bruselu na hranici Flámska a Valónska, si občania kupujú denne asi 50 zástav a okrem toho každý deň prichádzajú aj malopredajcovia kupujúci okolo sto kusov čierno-žlto-červených belgických vlajok.
Na severe krajiny si medzitým podľa najnovšieho prieskumu verejnej mienky, ktorého výsledky zverejnil flámsky denník Het Laatste Nieuws, 46 percent Flámov želá rozdelenie Belgicka a dve tretiny flámskeho obyvateľstva si myslia, že krajina sa skôr či neskôr rozpadne.
(spravodajkyňa TASR Monika Poláková) juh
