Sergej Zimov sa skláňa, zbiera hŕstku kašovitého blata a pridŕža si ho pod nosom. Páchne ako kravinec, ale on dobre vie, čo to v skutočnosti je. Je to viac než len ďalší príznak globálneho otepľovania, píše agentúra Reuters.
"Smrdí to ako mamutí trus," hovorí Zimov. Po tisícročia boli vrstvy zvieracieho trusu a ďalších organických látok, ktoré po sebe zanechávali zvieratá túlajúce sa arktickou tundrou, nepriedušne uzavreté v trvalo zamrznutej pôde. Tá sa teraz vinou klimatických zmien začína roztápať a vydáva tieto prehistorické pozostatky po vyhynutej zveri.
Permafrost sa roztápa Zimov je vedec, ktorý takmer 30 rokov študuje klimatické zmeny v ruskej Arktíde. Je presvedčený, že táto organická látka vystavená teraz pôsobeniu vzduchu bude urýchľovať globálne otepľovanie väčším tempom, než predpovedajú tie najpesimistickejšie prognózy. "Povedie to ku globálnemu otepľovaniu, ktoré nebude možné zastaviť," tvrdí.
Jazerá na roztopenej večne zamrznutej zemi
Ak je podľa jeho teórie organická látka vylúčená mamutmi a ďalšími divo žijúcimi zvieratami vystavená pôsobeniu vzduchu, tisíce rokov pospávajúce mikróby sa opäť prebudia k životu.
Ako vedľajší produkt vylučujú oxid uhličitý a metán, ktorý klíme škodí ešte viac. Podľa Zimova začínajú mikróby vylučovať tieto plyny v obrovskom množstve.
Viac trusu než ropy Tu v Jakutsku, regióne v severovýchodnom cípe Sibíri pás večne zamrznutej pôdy obsahujúci zeminu z éry mamutov pokrýva oblasť o rozlohe Francúzska a Nemecka.
V ďalších častiach Sibíri ich je ešte viac. "Ložiská organickej látky v tejto pôde sú také obrovské, že zďaleka prevyšujú globálne zásoby ropy," tvrdí Zimov.
Podľa štatistík americkej vlády ľudstvo vypúšťa do ovzdušia asi sedem miliárd ton uhlíka. "Večne zamrznuté oblasti skrývajú 500 miliárd ton uhlíka, ktorý sa môže rýchlo premeniť na skleníkové plyny," konštatuje Zimov.
Bolo by jednoduché mávnuť nad 52-ročným vedcom (na dolných fotografiách) s bradou a kučeravou hrivou rukou a nazvať ho spanikáreným pomätencom. Jeho teória však púta pozornosť vedeckej komunity.
Na sibírsky permafrost upozorňuje aj OSN "Je v tom kúsok pravdy," tvrdí člen Medzinárodného združenia pre večne zamrznutú pôdu (IPA) Julian Murton. "V dôsledku zhoršovania stavu večne zamrznutej pôdy vzrastie množstvo metánu a oxidu uhličitého."
Júnová správa OSN uvádza, že doteraz nie sú viditeľné známky všeobecného roztápania tejto pôdy, ktoré by mohlo urýchliť globálne otepľovanie. Poukazuje však na potencionálne nebezpečenstvo.
"Večne zamrznutá pôda je zásobárňou množstva uhlíka, pričom sa odhaduje, že jej horné vrstvy obsahujú viac organického uhlíka, než je v súčasnej dobe v atmosfére," tvrdí správa. "Pri rozmŕzaní permafrostu sa uhlík uvoľňuje vo forme skleníkových plynov, čo bude mať jednoznačne negatívny vplyv na globálne otepľovanie."
Na vlastné oči Zimov je popredným expertom Severovýchodnej vedeckej stanice ruskej Akadémie vied, ktorá leží osem časových pásiem od Moskvy.
Na základni Duvannyj Jar na brehu rieky Kolymy je možné jav, ktorý Zimov opisuje v referátoch na vedeckých konferenciách, vidieť na vlastné oči.
Príkre riečne brehy, až doposiaľ spevnené večne zamrznutou pôdou, sa spoločne s topením ľadu zosúvajú. Každých niekoľko minút možno počuť zadunenie alebo šplechnutie, keď sa zrúti ďalší kus pôdy.
Neďaleko Zimov ukazuje na oblasť, ktorá je doteraz nepostihnutá roztápaním - smrekový les s lesnými plodmi a hubami, pokrytý mäkkým príkrovom mechu a lišajníku.
O kus ďalej na svahu je ale zem pokrytá vyvrátenými stromami, ktoré majú na svedomí zosuvy pôdy. Z kopca stekajú pramienky vody z roztopeného ľadu.
Inde v oblasti sú miesta, na ktorých bola pred piatimi či desiatimi rokmi len tundra posiata jazerami. Je to výsledok topenia permafrostu. V týchto jazerách buble metán, viac než dvadsaťkrát účinnejší než taký skleníkový plyn akým je oxid uhličitý.
Metán v jazerách, ktoré vznikli topením permafrostu
Nad posúvajúcou sa pôdou praskajú domy Roztápanie večne zamrznutej pôdy má nepriaznivý vplyv na tých niekoľko málo miest, kde sa usadili ľudia. V trojtisícovom meste Čerskij sú v stenách obytných domov viditeľné pukliny, spôsobené opadaním pôdy.
Mnohé budovy museli byť strhnuté, aby sa predišlo nešťastiu. Preto v tejto divočine žije alebo do nej zavíta len málo ľudí. A obyvateľstvo na druhom konci sveta meniaca sa krajina príliš neznepokojuje.
Zimov však varuje, že pozornosť by tejto skutočnosti mali venovať ľudia na celej zemeguli, pretože v priebehu niekoľkých rokov bude mať reťazový vplyv roztápajúceho sa permafrostu priamy dopad aj na ich život.
"Sibír sa mení," upozorňuje. "A miestne problémy severu sa nakoniec nevyhnutne zmenia na problémy južného Ruska, Amazónie či Holandska."
VIDEO: Permafrost sa roztápa aj na Aljaške
Autor: ČTK/Reuters, zh
