Bratislava 13. apríla (TASR) - Veľkonočný pondelok je posledným dňom sviatkov Veľkej noci. V tradičnej kultúre je spájaný s obyčajou kúpania, či oblievania vodou, šibania žien i dievčat veľkonočným korbáčmi z vŕbového prútia. Symbolmi tohto dňa sú voda, zeleň i vajíčka, ktoré sú odmenou za vyšibanie.
Na juhozápadnom Slovensku dievčatá i ženy oblejú a vyšibú, Západoslováci používajú iba korbáče a chlapci z východného Slovenska milujú vodu, a preto dievčatá s veľkou radosťou vykúpu.
Význam šibania vŕbovými prútmi súvisel s vierou v plodonosnú a životodarnú silu vegetácie, kúpačky vodou mali zasa zabezpečiť zdravie a krásu. V súčasnosti sa na Slovensku v oboch obyčajach nevyskytujú veľké rozdiely, ale do 50. rokov to bolo úplne inak. Kúpačky a šibačky sa začínali hneď po polnoci alebo v skorých ranných hodinách. Hlúčiky mládencov chodili spoločne po domoch, kde boli dospelé dievčatá. Tie im ako odmenu za "dobre vykonanú prácu" ponúkali pripravené pohostenie - varené vajíčka, koláč, víno či pálenku. Surové vajíčka boli odmenou dospelej mládeži a boli symbolom plodnosti. Mladší chlapci mali na kúpanie vyhradené dopoludnie a ich odmenou boli sladkosti, v súčasnosti sú to i peniaze. Obradu šibania i kúpania sa nevyhýbali ani ženatí muži, ktorí však obchádzali iba svoju najbližšiu rodinu. Keďže kúpači dostávali za svoj výkon i peniaze, večer za ne usporiadali zábavu, na ktorú pozvali samozrejme i dievčatá.
Veľkonočný pondelok je jedným z dní, ktoré sú vhodnou príležitosťou na rodinné návštevy a stretávanie všetkých generácií.
*zg som
