Brusel 18. septembra (TASR) - Dve tretiny flámskej populácie Belgicka si myslia, že krajina sa skôr či neskôr rozdelí. Vyplýva to z prieskumu, ktorý dnes zverejnil belgický denník Het Laatste Nieuws.
Noviny uviedli, že takmer každý druhý Flám (46,1 percenta) chce, aby sa Belgicko rozdelilo, čo znamená, že separatisti získavajú na podpore.
V Belgicku sa pred 100 dňami uskutočnili voľby, ale krajina doteraz nemá vládu, keďže flámska i po francúzsky hovoriaca valónska časť krajiny sa sporia o to, koľko právomocí vo federálnej vláde by mali mať.
Víťaz volieb, vodca flámskych kresťanských demokratov Yves Leterme, sa vzdal úlohy sformovať novú vládu vzhľadom na slepú uličku, do ktorej sa dostal v rokovaniach. Belgický kráľ Albert II. potom poveril rokovaniami ďalšieho člena Letermeovej strany Hermana Van Rompuya.
V novej vláde mali mať na základe výsledkov júnových volieb zastúpenie kresťanskí demokrati a liberáli z flámskeho i valónskeho regiónu. V Belgicku platí pravidlo, že sesterské strany z Flámska a Valónska vstupujú do koalície alebo opozície spolu.
Rokovania však stroskotali z dôvodu odlišných názorov v otázke väčších právomocí pre regióny. Zatiaľ čo flámski politici požadujú viac autonómie napríklad v oblasti zamestnanosti či v rezorte spravodlivosti, predstavitelia chudobnejšieho Valónska to odmietajú.
Podľa prieskumu verejnej mienky má napriek odmietnutiu poverenia zostaviť vládu Leterme stále dôveru verejnosti, 60,4 percenta ľudí z Flámska si myslí, že by mal byť premiérom. Politickí pozorovatelia a lídri Valónska sa však domnievajú, že uprednostňuje záujmy flámskej populácie.
Až 85,5 percenta Flámov je presvedčených, že treba trvať na plánovanej reforme štátu, a 77,3 percenta z nich si myslí, že by práve reforma mala byť prioritou novej vlády.
1 žab dem
