Nitra 13. apríla (TASR) - Bohaté zvyky, tradície a obyčaje sprevádzali v minulosti všetky dni veľkonočných sviatkov, pričom mnohé, najmä s výrazným kresťanským a duchovným obsahom sa zachovali dodnes. Po Veľkom piatku, kedy si veriaci pripomenuli modlitbami, bohoslužbami a účasťou na pútiach a krížových cestách utrpenie Ježiša Krista na Golgote a jeho smrť na kríži, s radosťou v srdci očakávali Bielu sobotu a zmŕtvychvstanie Božieho syna. V tento deň, nazývaný tiež Svätá a Veľká sobota, zdobili kresťania svoje príbytky kvetmi, zelenými halúzkami, maľovanými kraslicami, ozdobami zo šúpolia a slamy, drevenými figúrkami mláďat hospodárskych zvierat a inými symbolmi nového života. V lampách na svietenie vymieňali olej, spoločne ho pálili v kostoloch, pričom vraveli, že tak pália Ježišovho zradcu Judáša. Svetlo lámp, sviečok a kahancov zároveň pripomínalo žiaru a moc kresťanskej viery, svetlo a jas, ktorým Boh ukázal veriacim cestu do svojho kráľovstva.
Oslavy zmŕtvychvstania Ježiša Krista zavŕšili slávnostné sväté omše a bohoslužby na Veľkonočnú nedeľu. V tento deň sa skončil aj predveľkonočný štyridsaťdňový pôst, počas ktorého sa na dedine nekonali zábavy a veriacim sa odporúčala striedmosť v "jedle a pití". Na Veľkonočnú nedeľu ľudia priniesli do kostola rôzne jedlá, kde ich kňaz pred oltárom posvätil. Takýmto jedlám pripisovala ľudová tradícia magické a liečivé účinky. Kúsky z pokrmov sa odkladali na neskoršie použitie pri liečení dobytka, omrvinky zaorávali gazdovia do prvej brázdy. Popri klasických vajíčkach, šunke, slanine a klobáskach, patrili k tradičným jedlám pečené jahňa alebo kozľa, z klíčkov obilia pripravený keltíš, baránok ako pečivo v kovovej alebo hlinenej forme. Viaceré jedlá mali svoju charakteristickú symboliku. Dlhé rezance preto, aby bola dobrá úroda, jedlá bohato posypané makom aby klasy mali veľa zrna, výhonky žihľavy a obilné klíčky pripomínali mladosť.
Po Veľkonočnej nedeli prišiel sviatok, na ktorý sa už dlho tešila a pripravovala najmä dedinská mládež - Veľkonočný pondelok. I keď duchovný obsah sviatkov ešte stále v domácnostiach doznieval, v tento deň sa naplno rozprúdili hry chlapcov a dievčat, neodmysliteľné oblievačky a šibanie, zábava na gazdovských dvoroch, kúpanie dievčat v potoku sprevádzané ľudovými riekankami, vinšami a piesňami. Po celý deň sa navštevovali priatelia, gazdovia i celé rodiny. Rušný deň sa na mnohých dedinách končil večernou zábavou a veselicou, trvajúcou neraz až do rána.
